Fašizujúce tendencie, bľabotanie o kresťanskej Európe a falošný rešpekt. Čo si zaslúžia tragédie teroru?

    0
    Záchranné tímy na mieste útokov v Paríži (Autor: SITA)

    Časopis existuje, ale „vrah je stále na slobode“, hlási Charlie Hebdo. Laurent Sourisseau, šéfredaktor magazínu, však vo výročnom čísle kritizuje vierovyznania, ktoré magazínu priali zánik pre jeho „odvahu smiať sa z náboženstiev“. Venuje sa aj obrane sekularizmu.

    Sme pod paľbou

    Ako však citovali médiá šéfku francúzskej Kresťanskodemokratickej strany Christine Boutinovú, s náboženstvom to začína byť obsesia. „Táto tragédia si zaslúžila niečo lepšie,“ vyhlásila. Čo je to však podľa Javůrka?

    „Tak napríklad si nezaslúžia tú trápnosť, keď francúzsky prezident slávnostne odhalil pamätnú tabuľu aj so skomoleným menom jednej z obetí. Určite si tiež nezaslúžia pokračovanie, pri ktorom za obeť fanatizmu padlo 130 nevinných obyvateľov a návštevníkov mesta, ktoré dalo svetu heslo Sloboda, rovnosť, bratstvo,“ myslí si Javůrek vo svojom komentári v denníku Pravda.

    Ak chce niekto podľa neho dumať nad príčinami konkrétneho terorizmu, ktorý straší Európu, nemôže vynechať slobody, ako napríklad slobodu pohybu či rovnosť pohlaví. „Sme pod paľbou nielen za to, čo robia naši politickí predstavitelia, ale aj za to, kým sme. Napokon útočníci a tí, ktorí ich fanatizujú ideológiou, nám to hovoria veľmi otvorene aj sami. Prečo ich neberieme vážne? Pýta sa komentátor.

    V rámci moslimského sveta však podľa neho ide len o veľmi malú menšinu tých, ktorí si chcú prispôsobiť svet pravidlám ako zo stredoveku, no násilím. „Príčetné je však tiež priznať, že tá malá menšina je smrteľne nebezpečná a má svoju jasne definovanú ideológiu. Práve tak, ako v mase kresťanov existuje menšina, ktorá by rada vrátila čas do čias, keď bola žena len o čosi viac ako večne podozrivou nádobou hriechu,“ prízvukuje Javůrek.

    Tragédie ako Charlie Hebdo či parížske útoky, kde najviac ľudí zahynulo v klube Bataclan, si preto podľa neho zaslúžia niečo lepšie ako fašizujúce tendencie na jednej strane, bľabotanie o kresťanskej Európe či falošný „rešpekt k tradíciám“ na druhej strane.

    - Reklama -