FOTO Státisíce ľudí bez vody a tepla. Východ Ukrajiny zostáva v patovej situácii a ľudí v krajine rapídne ubúda

11.2.2018 11:00

Konflikt na Ukrajine trvá už štvrtý rok a situácia je stále patová. V oblastiach na východe štátu ovládaných proruskými separatistami zostáva pre prerušované dodávky energií aj vody stále menej ľudí. Tí, ktorí mohli a mali kam ujsť, odišli do iných, pokojnejších regiónov alebo sa odsťahovali za hranice. Počet obyvateľov klesá a ukrajinské úrady varujú pred katastrofálnym demografickým vývojom.

FOTO Státisíce ľudí bez vody a tepla. Východ Ukrajiny zostáva v patovej situácii a ľudí v krajine rapídne ubúda
Foto: TASR
Popis: Ilustračná fotografia

Fotogaléria: - Ukrajinský konflikt

žena naberá vodu zo studne vo východoukrajinskom m...
žena hľadá jedlo v smetnom koši v meste Avdijivke ...
Humanitárne centrum v meste Avdijivke na východe U...
Ukrajinský vojak hliadkuje, keď  dobrovoľníci prip...
Žena kľačí pri pamätnej stene s fotografiami vojak...
Žena plače pri pamätnej stene s fotografiami vojak...
Donecká a Luhanská oblasť na východnom území Ukrajiny neprestáva byť pod kontrolou proruských separatistov, ktorí sa odmietajú podvoliť vláde v Kyjeve. Tá spolu s prezidentom Petrom Porošenkom dlhodobo upozorňuje, že za neutíchajúci konflikt aj porušovanie prímeria dohodnutého s pomocou zahraničia môže Rusko. Moskva však trvá na tom, že konflikt nepodnecuje, aj keď viaceré zdroje hovoria o prítomnosti ruskej vojenskej techniky aj jednotiek. 
 
Zamrznutý konflikt na východe Ukrajiny sa nepodarilo vyriešiť ani s pomocou Francúzska, Ruska a Nemecka, ktoré v roku 2015 pomohli dosiahnuť dohodu Minsk II. Tá mala zaručiť prímerie v bojmi zmietaných oblastiach. Dnes, 11. februára je síce už tretie výročie tejto ťažko dosiahnutej dohody, ale ani Minsk II. nepomohol a prímerie sa stále porušuje vzájomným ostreľovaním znepriatelených strán. 
 
Konflikt spôsobuje nielen straty na ľudských životoch, ale aj nemalé škody na majetku, infraštruktúre aj ekonomike. Trpia všetci bez rozdielu a týka sa to aj detí. Podľa správy Detského fondu OSN (UNICEF) bolo vlani ohrozených vyše 200-tisíc detí, ktoré žijú vo vzdialenosti v blízkosti bojovej línie. Z každej strany ide o 15 kilometrov širokú líniu, kde hrozí nebezepečenstvo dopadu delostreleckých granátov. 
 
Napriek tomu, že na väčšine miest bojovej línie je bombardovanie relatívne rovnomerne rozložené počas celého roka, sú na východe Ukrajiny aj regióny, kde sa vyostrené boje v roku 2017 vyskytli aj v husto obývaných oblastiach. Takými príkladmi sú Doneck, Horlivka či Pervomaisk. 

Región v troskách

Správa UNICEF uvádza, že škoda na infraštruktúre sa aj vlani naďalej prehlbovala a trend vo východoukrajinských regiónoch pokračuje. Za dvanásť mesiacov minulého roka bolo poškodených 42 vzdelávacích inštitúcií a niektoré z nich dokonca v čase, keď v nich boli deti. 
 
Podobne zlá je situácia v oblasti zdravotníctva. Zničených je až 66 percent všetkých zdravotníckych zariadení do vzdialenosti päť kilometrov od bojovej línie na východe Ukrajiny. Konkrétne ide o 130 objektov, ktoré bude nutné zrekonštruovať. Psychologická pomoc, ktorá je pre obyvateľov konfliktom zmietanej zóny nutná, je nedostupná. 
 
Porušovanie prímeria na oboch stranách novej hranice vytvorenej bojmi má za následok aj škody na  vodovodných potrubiach, elektrickom vedení či plynovodoch. Niet preto divu, že vlani malo problémy dostať sa k pitnej vode viac ako 3,7 milióna obyvateľov Luhanského a Doneckého regiónu. 
 
Nedostatok pitnej vody však nie je iba následkom bojov, ale aj nevyrovnaných účtov, a to doslova. Nezaplatené účty viedli k tomu, že ukrajinské dodávateľské spoločnosti stratili trpezlivosť a jednoducho odpojili niektoré oblasti od zdroja. Najviac to v júni 2017 pocítil Donecký región, kde 400-tisíc ľudí nemalo pitnú vodu takmer dva týždne a ďalších 180-tisíc trpelo podobne v Luhanskom regióne. Prevažne v častiach, ktoré nie sú pod kontrolou Kyjeva, ale separatistov. 
 
Až tri milióny Ukrajincov v oblastiach na separtistickom východe Ukrajiny nemali v zimných mesiacoch minulého roka žiadne kúrenie.
 
Bojová línia v Donbase (zdroj: Youtube)
 
Sú tu však aj ďalšie problémy, ako je napríklad fakt, že niektoré zdravotnícke zariadenia sa nachádzajú na území pod kontrolou separatistov alebo naopak, a ľudia žijúci v bezprostrednej blízkosti bojovej línie tak často nemajú šancu dostať sa k ošetreniu, ak sa nachádzajú „na druhej“ strane. 
 
Obmedzený je aj prístup k očkovaniu pre deti či testovaniu na niektoré choroby. Rovnaký problém je s lekárňami, ktoré sú vzdialené od zdravotníckych zariadení. 

Vymierajúca Ukrajina 

Je možno paradoxné, že napriek neutíchajúcemu konfliktu medzi Kyjevom a proruskými separatistami na východe Ukrajiny sa do blízkosti bojovej línie vracajú ľudia a počet obyvateľov sa mierne zvýšil v porovnaní s rokom 2014, keď Luhansk a Doneck zmietali najhoršie boje. V rodinách, ktoré sa navzdory všetkému vrátili domov, je podľa informácií z UNICEF až štyritisíc detí. 
 
Práve deti sú tou najviac ohrozenou skupinou v zóne konfliktu. Oblasti sú totiž po štyroch rokoch bojov plné výbušnín. Práve míny a granáty pripravili vlani o život najviac detí v ukrajinskom konflikte. 
 
Okrem toho je tu aj ďalší, i keď oveľa menší problém, ako sú nastražené výbušniny, a tým je absolútny nedostatok predškolských zariadení. Dostať dieťa do škôlky v oblasti rozvrátenej rokmi bojov je takmer nemožné. 
 
Napriek miernemu nárastu populácie v regiónoch východnej Ukrajiny je celonárodný trend vývoja demografie úplne opačný. Ukrajinský inštitút demografie pri Akadémii vied varuje, že do roku 2050 bude na Ukrajine žiť len 32 miliónov ľudí, ak bude súčasný vývoj pokračovať. 
 
Boje o Debalcevo 2015 (zdroj: Youtube)
 
Ešte v roku 1990 žilo u našich východných susedov 52 miliónov obyvateľov, no Ukrajinci patria k najrýchlejšie vymierajúcim a starnúcim národom v Európe. V počte ľudí starších ako 60 rokov patrí Ukrajina do tridsiatky krajín s najvyšším percentuálnym podielom obyvateľov starších ako 60 rokov. Podľa ukrajinského ministerstva sociálnych vecí patrilo do tejto kategórie v roku 2015 až 21 percent Ukrajincov. V roku 2025 majú ľudia starší ako 60 rokov tvoriť štvrtinu celej ukrajinskej populácie. 
 
Demografický vývoj populácie uvádzaný ukrajinským ministerstvom sociálnych vecí pritom neberie do úvahy mimoriadne dôležitý faktor, ktorým je emigrácia. Odborníci vychádzali len z natality (pôrodnosti) a mortality (úmrtnosti) a porovnávali vekové kategórie. Emigrácia je vraj faktor, ktorý sa ignoruje. 

Nie a nie ich spočítať

Zaujímavé je, že nie je známe, koľko obyvateľov má Ukrajina v súčasnosti. Posledné sčítanie ľudu bolo totiž v roku 2001 a v tom čase bolo Ukrajincov 48,5 milióna. Lenže Ukrajina je známa mimoriadne nepravidelným sčítaním obyvateľstva napriek tomu, že jej to prikazujú regulácie OSN. 
 
Naposledy mal byť počet Ukrajincov spočítaný v roku 2010, ale sčítanie obyvateľstva odložili o dva roky. Ani v 2012 sa však svet nedočkal naplnenia regulácií OSN a ukrajinská vláda presunula rátanie občanov o ďalších dvanásť mesiacov. Následne došlo k posunu o tri roky, ale ani v 2016 nebolo jasné, koľko je vlastne Ukrajincov a sčítanie nakoniec presunuli na rok 2020. 
 
Dôvodom presunov sčítania obyvateľstva je údajne snaha robiť túto činnosť v období po prezidentských a parlamentných voľbách, ktoré sú na Ukrajine naplánované na budúci rok. 
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: top
Diskusia obsahuje 0 príspevkov Vstúpiť do diskusie Vytlačiť

Ďalšie články z rubriky

Ľutujem budúce vlády, na ktoré tento problém spadne. Exminister Tkáč má hrozivú predpoveď pre dôchodky na Slovensku

0:00 Ľutujem budúce vlády, na ktoré tento problém spadne. Exminister Tkáč má hrozivú predpoveď pre dôchodky na Slovensku

Európska únia mlčky obchádza zjavnú diskrimináciu v odmeňovaní za prácu a z toho vyplývajúce multipl…