Krajňák sa obáva, že po tom, ako sa štatutárnym orgánom stala Správna rada ako kolektívny orgán, budú v Ústave pamäti národa nasledovať čistky, na ktorých sa nemieni podieľať. Krajňák podal výpoveď ako zamestnanec, ostáva však členom Správnej rady ÚPN až do skončenia funkčného obdobia. Zasadnutie rady chce zvolať na začiatok novembra, je však otázne, či sa hneď bude voliť jej nový predseda.
“Snaha o zmenu zákona prišla v čase, keď ÚPN získal rešpekt a uznanie nielen doma, ale aj za hranicami našej vlasti. Podľa dôvodovej správy je snahou predkladateľov zákona zaviesť efektívne riadenie ústavu. Za spôsobené škody v riadení ÚPN však nikto neponesie osobnú zodpovednosť,” upozornil Krajňák.
Poukázal tiež na to, že podľa medializovaných informácií predkladatelia odôvodňovali zmenu zákona aj napätými vzťahmi v ÚPN. “Ak toto bolo podnetom, novela je personifikovaná, čo je v rozpore s ústavou, lebo zákon musí byť všeobecne platný a nemôže sa vzťahovať na konkrétny prípad,” vyhlásil s tým, že dôvody na prijatie novely museli byť oveľa vážnejšie.
Vľavo predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa SR Ondrej Krajňák Autor: TASR
Prvým podľa neho je, že ústav sa v plnom nasadení venoval súdnym sporom, kde kľúčovými účastníkmi boli bývalí príslušníci ŠtB. ÚPN zároveň zverejnil a uzavrel kompletnú štruktúru ŠtB na území Slovenska od roku 1966, naliehal, aby boli politickým väzňom zvýšené dôchodky a neustále pripomínal skutky zločineckých režimov a pomenúval vinníkov. “Toto sú skutočné dôvody, prečo koaliční poslanci predložili novelu,” myslí si.
Krajňák tvrdí, že koaliční poslanci si osvojili kritiku vedenia ÚPN. “Mrzí ma, že nikto z predkladateľov novely ma neoslovil a skutočne sa nezaujímal o situáciu v ústave. Nepriateľmi súčasného vedenia ÚPN sú pritom extrémisti, ľudáci, eštebáci, niektorí sudcovia a komunisti,” poznamenal Krajňák.
ROZHOVOR Spor Babiša s ÚPN de facto poznačil budúcu českú vládu
Novelu o ÚPN, pre ktorú ste dnes odstúpili z funkcie predsedu ústavu, ste v podstate označili za politické hry a politický tlak. Kto má záujem tento tlak vyvíjať a aká môže byť motivácia jeho iniciátorov?
Sú to napríklad expríslušníci ŠtB, ktorým nie je príjemné, že majú u nás v archíve na ÚPN záznamy a keď si vybavujú svoj dôchodok, tak žiadajú od ÚPN, aby im vypočítal roky. To je absurdné. Druhá skupina sú sudcovia. Samozrejme, nie všetci, česť výnimkám, ale tí, ktorí v rozpore s medzinárodnými normami odsudzovali ľudí a posielali ich do väzenia. Treťou skupinou sú bývalí ľudáci a extrémisti. To sa nakoniec ukázalo aj v rozprave národnej rady, keď proti súčasnému predsedovi vystupoval práve pán Anton Hrnko, bývalý komunista a zároveň pani Natália Grausová, ktorá je členkou Kotlebovej ĽS NS. Takže títo ľudia sa vedia spojiť, nehovoriac o tom, že aj pán Martin Glváč bol veľmi aktívny v tomto zápase, samozrejme, z pozadia.
Akú úlohu plní Ústav pamäti národa v spoločnosti?
Ústav pamäti národa by mal byť svedomím národa a zaoberať sa minulosťou. To má nesmierny význam pre budúcnosť, pretože ak by sme sa nevyrovnali s minulosťou, tak nás dobehne. Nedávno bolo v Talline stretnutie ministrov spravodlivosti, ktorí sa uzniesli, že predpokladom pre vyrovnávanie sa s minulosťou je spravodlivosť. Čiže krivdy, ktoré tu boli, treba napraviť, aby sa nestalo, že ľudia, ktorí boli kedysi prenasledovaní, sa aj naďalej cítia na okraji spoločnosti. A naopak tí, ktorí ich v minulosti prenasledovali, si užívajú zaujímavý dôchodok.
Vpravo prezident SR Andrej Kiska, vľavo predseda Správnej rady Ústavy pamäti národa Ondrej Krajňák počas slávnostného odhalenia Pomníka Autor: TASR
Ako by ste zhodnotili svoje pôsobenie na čele ÚPN?
Nebola to ľahká práca, no robil som to s plným nasadením tak, ako som najlepšie vedel. No určite by som bol uvítal oveľa väčšiu spoluprácu správnej a dozornej rady, než aká bola. Tým, že som sa pustil do veľmi citlivých káuz ako kauza Babiš, či odobranie výsluhových dôchodkov bývalým členom ŠTB, tak to neostalo bez odozvy, pretože tí ľudia, ktorí v minulosti škodili, sú stále tu. Oni sa nijakým spôsobom nestratili a vyvíjajú tlak na túto spoločnosť alebo teda na ÚPN. Už v minulosti sme boli svedkami ospravedlňovania ich zločinov a keďže sme v zmysle zákona o úplnom a nestrannom hodnotení obdobia neslobody zabrali až na hlbinu, tak sa nám to vrátilo v tejto novele zákona o ÚPN.
Hovoríte teda, že títo ľudia, bývalí príslušníci ŠtB tu stále sú, a aj v minulosti ste upozorňovali, že stále pôsobia v rôznych oblastiach verejného sektora. No myslíte si, že aspoň myslenie v spoločnosti, čo sa týchto záležitostí týka, sa mení a uberá k lepšiemu smerovaniu?
Žiaľ, dnes veľmi ťažko povedať, či sa to myslenie uberá k lepšiemu. Lebo, žiaľ, vidíme, že extrémistické strany naberajú, čo sa týka kvantity, na svojom počte a je málo tých, ktorí dokážu veci pomenovať pravým menom. Na druhej strane tak, ako je veľa tých, ktorí aj dnes hovoria, že za komunizmu bolo dobre a tie zločiny neboli také, ako boli, sú aj takí, ktorí sa ozývajú. Možno ich nie je tak veľa. Spravodlivých nikdy nebolo veľa, no váha ich hlasov je omnoho, omnoho silnejšia.
Spomenuli ste kauzu Babiš. Po nedávnych voľbách v Českej republike je veľmi pravdepodobné, že práve Andrej Babiš bude novým českým predsedom vlády. Je teda možné, že tento spor medzi ním a ÚPN môže do budúcna nejako ovplyvniť aj vzájomné česko-slovenské vzťahy?
Samozrejme to, že Babiš vyhral, sme predpokladali. Pre voličov, ktorí mu dali svoj hlas, pravdepodobne nie je dôležitá minulosť, ale to ešte neznamená, že Babiš pohodlne zostaví vládu. Štandardné politické strany majú veľký problém ísť s ním do koalície a dôvodom je aj práve to, že prehral na ústavnom súde spor s ÚPN. Tým pádom i keď sa stane premiérom, tak to bude niesť istý znak nedemokratickosti a nedobrej vôle. Dalo by sa tak povedať, že kauza Babiš a ÚPN poznačila a ovplyvnila aj budúcu vládu Českej republiky.
