Exministerka financií Brigita Schmögnerová o TTIP: Nie je vylúčené, že v prvom rade bude slúžiť záujmom korporácií

28.10.2015 6:00

Neboli to pochody proti ani pochody na podporu utečencov, ktoré v poslednom čase zmobilizovali najviac protestujúcich v Nemecku. Išlo o demonštráciu proti obchodnej a investičnej zmluve medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi známej pod skratkou TTIP. O zmluve, ktorá vyhnala do ulíc Berlína štvrť milióna ľudí, uvažuje v komentári na portáli Pravda.sk bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová.

Exministerka financií Brigita Schmögnerová o TTIP: Nie je vylúčené, že v prvom rade bude slúžiť záujmom korporácií
Foto: SITA
Popis: Brigita Schmögnerová

Účasť na protestnej akcii pod heslom Stop TTIP a CETA teraz! až päťkrát predstihla očakávania jej organizátorov. V Berlíne sa 10. októbra zišlo až štvrť milióna ľudí.

V dave ľudí sme mohli čítať transparenty s nápismi: Demokracia nie je na predaj! Alebo: Za demokraciu! Nemci sa obávajú, že pripravovaná obchodná zmluva medzi EÚ a USA môže oklieštiť demokraciu v členských štátoch Únie.

Bude vláda v Berlíne ignorovať hlasy demonštrantov?

Exministerka financií v tejto súvislosti poukazuje na tzv. európsku iniciatívu občanov, teda na nástroj, ktorý umožňuje Európanom podieľať sa na riadení EÚ. Podľa nej môže jeden milión občanov Únie vyzvať Európsku komisiu, aby v určitej veci predložila legislatívny návrh. „Pred rokom však občiansku iniciatívu STOP TTIP komisia zmietla zo stola. Odôvodnila to tým, že v súvislosti s takouto iniciatívou nemôže konať, pretože vybočuje z rámca jej právomocí,“ uviedla.

Organizátori občianskej iniciatívy sa obrátili aj na Súdny dvor EÚ a neprestali zbierať hlasy. Dodnes ich majú vyše 3,3 milióna. „Je otázne, či si vláda v Berlíne bude môcť dovoliť ignorovať hlasy demonštrantov, ako to urobila Európska komisia,“ uvažuje.  

Nebezpečné arbitrážne súdy

Verejný odpor vyvoláva najmä tlak na presadenie mechanizmu rozhodovania sporov medzi zahraničným investorom a štátom založenom na súkromných ad hoc zostavovaných arbitrážnych paneloch s názvom ISDS (Investor-State Dispute Settlement). ISDS totiž pokladajú za oslabovanie suverenity štátov. „Slovensko má s takýmto mechanizmom skúsenosti v spore s Československou obchodnou bankou. Rozhodcovský tribunál ICID pri Svetovej banke zaviazal našu republiku uhradiť ČSOB 24,8 miliardy ko­rún,“ uviedla Schmögnerová.

„Američania nástoja na tom, že ISDS ,zvyšuje bezpečnosť spoločností, ktoré sú ochotné investovať a preukázateľne robí USA alebo štáty EÚ atraktívnejšie pre investície‘,“ píše. 

„Ak ISDS zostane v zmluve so Spojenými štátmi, nebude ďaleko od pravdy, že TTIP má v prvom rade slúžiť záujmom korporácií,“ uzavrela exministerka financií.

Celý komentár si môžete prečítať TU.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Veronika Žilková
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Aj keď SNS stiahla chvost pri odvolávaní Richtera, chceme jej ponúknuť druhú šancu, hovorí Remišová. Ide im len o propagandistickú činnosť, kontruje Hrnko

16:30 Aj keď SNS stiahla chvost pri odvolávaní Richtera, chceme jej ponúknuť druhú šancu, hovorí Remišová. Ide im len o propagandistickú činnosť, kontruje Hrnko

Predseda koaličnej SNS Andrej Danko ešte v auguste vyhlásil, že jednou z priorít strany je zaviesť p…