Exminister financií: Junckerov investičný plán je fraška. Macron mal niektoré dobré nápady, ale…

    0
    Janis Varufakis (Autor: TASR)
    Varufakis si dobre pamätá tvrdé vyjednávania s Nemeckom o finančných balíčkoch pomoci pre Grécko, keď bol vo funkcii ministra financií, a teraz odporúča mladému francúzskemu prezidentovi, aby použil taktiku jedného zo svojich predchodcov. Keď stál na čele Francúzska Charles de Gaulle, uchýlil sa v roku 1965 k bezprecedentnému kroku a stiahol svojich ministrov zo zasadaní Rady EÚ. 
     
    Taktika, ktorú svojho času zvolil de Gaulle, vošla do dejín ako „kríza prázdnych kresiel“ a presne to isté by mal podľa gréckeho exministra financií urobiť aj súčasný francúzsky prezident. Je tu však jeden podstatný rozdiel. Kým de Gaulle chcel týmto spôsobom chrániť záujmy národných štátov, Macronovi ide o presný opak. 
     
    Francúzsky prezident je svojimi snahami o federalizáciu Európskej únie do oveľa viac zomknutého celku známy od predvolebnej kampane, ale podľa Varufakisa hrozí Macronovi, že ho Nemecko jednoducho zatlačí do kúta. 
     
    „Macron mal niektoré dobré nápady, ale už teraz prehral. Bohužiaľ, už v súčasnosti je jasné, že skončí bagatelizovaný Nemeckom, ktoré odmieta vytvorenie jednotného rozpočtu pre eurozónu,“ predpovedá Varufakis v rozhovore pre francúzsku verziu portálu Euractiv. 
     
    Ak by Macron urobil to, čo mu radí grécky exminister, a nevyslal by do Rady EÚ svojich ministrov, ako to pred vyše 50 rokmi urobil Charles de Gaulle, tak by Francúzsko v podstate zablokovalo rozhodovací proces v celej EÚ. 

    Nemecké voľby zavážili

    Podľa Varufakisa nehrá Macronovi do karát výsledok parlamentných volieb v Nemecku. Angela Merkelová totiž na čele svojej kresťanskodemokratickej koalície vyhrala voľby, ale musí pribrať do vlády aj liberálov z FDP. Práve ich čiastočne euroskeptický postoj k Macronovým myšlienkam by mohol byť podľa gréckeho exministra financií pre budúcu nemeckú vládu dobrou výhovorkou, prečo sa nepridať k hlbšej integrácii EÚ. 
     
    Nemecká FDP, ktorá sa po dlhšej pauze vrátila do Bundestagu a teraz dokonca rokuje o účasti vo vláde, nie je naklonená reforme EÚ v podobe, ako ju predstavil Macron vo svojej vízii. Christian Lindner, líder nemeckých liberálov, spochybnil aj Parížom navrhovanú reformu eurozóny. FDP nevonia ani Macronov návrh na vznik akéhosi Európskeho menového fondu, ktorý by slúžil na odvrátenie budúcich kríz. Lindner takýto projekt označil za „čerpaciu stanicu pre finančné toky“. 
     
     
    Šéf nemeckých liberálov v rozhovore pre Frankfurter Allgemeine Zeitung naznačil, že FDP bude vo vláde s Merkelovou tlačiť Nemecko do euroskeptickejšieho smerovania. Tým by sa mohli všetky nádeje na reformu eurozóny zastaviť.  
     
    Varufakis súhlasí so šéfom nemeckých liberálov v tom, že nahradenie rozpočtu eurozóny akýmsi Európskym menovým fondom nie je skutočným kompromisom, ktorý EÚ potrebuje dosiahnuť.  

    Súhlas aj kritika

    Z dôvodu výsledku nemeckých parlamentných volieb je tu podľa Varufakisa jediná možnosť, ako môže francúzsky prezident donútiť Nemecko, aby reštartovalo proces federalizácie EÚ. Je ňou spomínaná taktika z krízy prázdnych kresiel. 
     
    Napriek tomu, že Varufakis v rozhovore pre francúzsku verziu portálu Euractiv podporuje Macrona v jeho snahách o federalizáciu EÚ, je k francúzskemu prezidentovi aj dosť kritický. Najmä voči jeho prvým krokom v úrade. 
     
    „Prejav, ktorý predniesol v Grécku, bol patetický. Prísť do Atén a vyhlásiť, že Grécko je vonku z krízy, je urážka všetkých Grékov. Obzvlášť necitlivé bolo, že sa k nám prihováral z miesta (aténska Akropola, pozn. PL.sk), odkiaľ v minulosti rečnilo množstvo diktátorov,“ povedal grécky exminister o Macronovej návšteve v Aténach. 
     
    Za prioritu považuje Varufakis zvýšenie investícií v EÚ, ktoré by mali podľa neho narásť až o 500 miliárd eur ročne. „Jean-Claude Juncker si to ale nemyslí. Jeho investičný plán je fraška,“ tvrdí bývalý grécky minister financií. 
     
    Podľa Varufakisa by mala Európska investičná banka (EIB) začať vydávať takzvané zelené dlhopisy, ktoré by potom kupovala Európska centrálna banka. Slúžili by na financovanie veľkých infraštruktúrnych projektov v oblasti čistej energie a dopravy. „Nepotrebujeme meniť európske zmluvy, aby to prešlo. Je to len otázka dosiahnutia konsenzu vo vedení EIB,“ spresnil politik, ktorý sa považuje za marxistu.

    Kandidovať za iný štát?

    V oblasti snáh o užšie prepojenie štátov v rámci EÚ sa objavil aj návrh, aby mohli politici kandidovať do Európskeho parlamentu aj za inú ako svoju rodnú krajinu alebo štát, v ktorom majú občianstvo. V tejto súvislosti sa objavila informácia, že Janis Varufakis chce vraj kandidovať v roku 2019 do europarlamentu. Nie za Grécko, ale za Nemecko. 
     
    Táto správa sa objavila aj vo veľkých zahraničných médiách, ale nie je pravdivá. Varufakis pre grécke periodiká spresnil, že jeho politické hnutie DiEM25, ktoré založil pred dvomi rokmi, súhlasí so snahou ponúknuť Európanom možnosť hlasovať v eurovoľbách za kandidátov z celej Európy. 
     
    Podľa Varufakisa je takáto možnosť hlasovania dôležitou súčasťou nadnárodného charakteru Európskej únie. To, že by Grék mohol bojovať o hlasy voličov v Nemecku a Nemec zase v Grécku alebo Talian vo Francúzsku, uviedol ako príklad. Nikdy však nehovoril o konkrétnom kandidátovi zo žiadnej krajiny. 
     

     

    - Reklama -