ECR je euroskepticky zameraná skupina a v súčasnosti predstavuje tretiu najsilnejšiu frakciu v Európskom parlamente.
Spolupredsedovia ECR, britský poslanec Syed Kamall a Poliak Ryszard Legutko, po Junckerovom vystúpení vyhlásili, že Únia musí urýchlene zmeniť svoj súčasný smer a odmietli “federalistické ambície” obsiahnuté v Junckerovom prejave.
Kamall s odkazom na Junckerove slová, že EÚ má opäť dobrý vietor v plachtách, zdôraznil, že táto plavba smeruje k Spojeným štátom Európy. “Juncker plánuje postupne presúvať čoraz väčšie právomoci z členských štátov na Brusel,” domnieva sa Kamall. Ocenil Junckerovo zameranie sa na obchod a na otvorenosť európskeho trhu a vytváranie lepšieho prostredia pre podniky, podnikateľov a investície zo zahraničia. Kriticky sa ale vyjadril k trendu na zavádzanie stále ďalších regulácií.
Podľa Legutka Juncker navrhuje uskutočniť diskusiu o budúcnosti Európy, ale táto diskusia sa zrejme bude v duchu starého hesla “viac Európy”. EÚ sa však podľa neho najskôr musí vyrovnať so súčasnými problémami a až potom hovoriť o prípadnej ďalšej centralizácii.
Juncker pobúril euroskeptikov aj dnešným vyhlásením, že si vie predstaviť zlúčenie funkcií predsedu Európskej komisie a predsedu Európskej rady do jednej, čím by vznikla funkcia “európskeho prezidenta”.
“Účinnosť EÚ by získala na sile keby sme mohli spojiť predsednícku funkciu Európskej komisie s predsedníctvom Európskej rady,” uviedol Juncker počas prejavu o stave Únie. Dodal, že EÚ by bola “priehľadnejšia a zrozumiteľnejšia, ak by európska loď bola vedená iba jedným kapitánom”. To by podľa neho lepšie odrážalo skutočnú povahu EÚ ako únie štátov a únie občanov.
Predsedu Európskej rady, ktorým je teraz Donald Tusk, volia premiéri a prezidenti kvalifikovanou väčšinou na dva a pol ročné obdobie. Jeho úlohou je pripravovať a riadiť summity EÚ a zastupovať Úniu v medzinárodných záležitostiach. Táto funkcia vznikla po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy v roku 2009.
Predseda Európskej komisie, ktorého rovnako volia lídri členských krajín EÚ a ktorého musí odobriť aj Európsky parlament, udáva hlavné politické smerovanie Únie, má na starosti vykonávanie navrhovaných politík a tiež zastupuje EÚ v medzinárodných záležitostiach.
