Európska komisia zverejnila výsledky konzultácie týkajúcej sa obmedzenia platieb v hotovosti, ktorej cieľom bolo zoznámiť sa s názorom verejnosti na prípadné opatrenia Európskej únie v oblasti obmedzenia hotovostných platieb väčšieho objemu. Nadviazala tak na svoje oznámenie Rade a Európskemu parlamentu z 2. februára 2016 o akčnom pláne na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu, na ktorý sa vo veľkej miere používajú platby v hotovosti. Limitované platby v hotovosti by spolu s povinnosťou ohlasovania peňažnej hotovosti a ďalšími opatreniami proti praniu peňazí mali ochromiť fungovanie teroristických sietí a obmedziť ďalšiu trestnú činnosť. Zároveň by sa zjednodušil priebeh ďalších vyšetrovaní, vďaka ktorým by sa dali sledovať finančné operácie, ku ktorým v rámci teroristickej činnosti došlo. V roku 2018 má Európska komisia zverejniť posúdenie vplyvu, v ktorom budú uvedené následné kroky.
To by potom podľa niektorých expertov, medzi ktorých patrí napríklad Petr Robejšek, mohlo v konečnom dôsledku viesť k úplnému zrušeniu hotovostných platieb. Podľa analytikov, ktorých oslovili Parlamentné listy, si treba uvedomiť, že prenesením celého svojho finančného života do banky nad ním človek stráca plnú kontrolu. Stačí omyl exekútora alebo podozrenie z trestnej činnosti a hneď padne do existenčných problémov bez ohľadu na svoj príjem a finančné rezervy, pretože zablokovať bankový účet je otázkou niekoľkých sekúnd. Zatiaľ čo hotovosť predstavuje okamžitý a konečný transfer hodnoty medzi dvoma stranami, elektronické platby sú, naopak, vykonávané treťou stranou – sprostredkovateľom, ktorého kreditné riziko musí klient akceptovať a platiť mu odmenu. Ak by ľudia nemohli používať hotovosť, získali by centrálne banky absolútnu kontrolu nad peniazmi a ľudia by sa stali subjektmi ich experimentov. Záporné úroky, keď človek musí platiť banke za to, že v nej má uložené peniaze, by sa potom mohli stať ľahko dostupným sprievodným javom.
O financovanie terorizmu sa najviac stará samotná Európska únia
Ekonóm Pavel Kohout považuje obmedzovanie platieb v hotovosti za zlé opatrenie, ktoré bude zamerané proti bežným spotrebiteľom, a dôrazne odmieta zdôvodnenie bojom proti financovaniu terorizmu a praniu špinavých peňazí. „Ale, preboha, financovanie terorizmu je predsa vec, ktorú najviac praktizujú samotné štáty, prípadne samotná Európska únia. Členské štáty Európskej únie platia sociálne dávky potenciálnym podozrivým alebo dokonca teroristom z Islamského štátu, ktorí sa vrátili, ako je to v prípade Švédska. Keby nebolo podpory zo strany štátov alebo Európskej únie, tak by terorizmus nebol ani zďaleka taký veľký problém. Obmedzenie hotovostných platieb s tým nemá nič spoločné. A pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí, to je taký nepatrný problém v porovnaní s tým, ako sa napríklad zneužívajú európske dotácie, že o tom vôbec nemá zmysel hovoriť,“ uvádza pre Parlamentné listy Pavel Kohout.
Zástancom chystaného obmedzovania hotovostných platieb nie je ani analytik a odborník na bankovníctvo Patrik Nacher. „Ja som dlhoročný kritik umelého, neprirodzeného obmedzovania platieb v hotovosti, pretože si myslím, že práve v tomto prípade je vývoj autentický. Jednotlivé ekonomické subjekty, či už sú to spotrebitelia, jednotlivci, alebo firmy, spoločnosti, smerujú prirodzeným spôsobom k čo najlacnejšiemu a najbezpečnejšiemu spôsobu finančných transakcií. To znamená, že to aj tak vedie – ale prirodzeným spôsobom – k narastaniu bezhotovostných operácií, väčšiemu používaniu platobných kariet alebo k väčšiemu počtu prevodov z účtu na účet. Prichádzať s nejakým umelým nariadením, kedy sa hotovosť má alebo nemá použiť, to je niečo, s čím ja bytostne nesúhlasím,“ hovorí pre Parlamentné listy Patrik Nacher.
Systémom sme nútení nakupovať službu od komerčného subjektu
Poukazuje na to, že sú situácie, keď chce človek použiť hotovosť. „Alebo sú ľudia, ktorí nemajú dôveru k bezhotovostným platbám. Je mimo akéhokoľvek chápania, aby štát ako inštitút, ktorý vydáva peniaze, ich zároveň zakazoval používať. To mi príde úplne absurdné. Skrátka človek má nejaké prostriedky a je na ňom, akú formu ich distribúcie zvolí. Nútiť niekoho, aby si ukladal peniaze a zakladal účet, mi príde nehorázne. To je každého vec, čomu chce dať prednosť. Keď máte hotovosť, zodpovedáte si za ňu sami. V momente, keď operujete bezhotovostne, ste tým systémom nútení si niekde otvoriť účet, mať niekde platobnú kartu. V podstate nám ten zákon hovorí, že musíme nakupovať službu od nejakého komerčného subjektu. A to sa mi tiež nepáči,“ priznáva Patrik Nacher.
„Veľa ľudí z rôznych dôvodov – a môžu to byť úplne legitímne dôvody – preferuje hotovosť. Obmedzenie hotovosti alebo v konečnom dôsledku úplný zákaz hotovosti, o ktorom sa tiež často hovorí, by mohli viesť k tomu, že človek by sa potom stal rukojemníkom štátu, a ak by sme mali nejaké úspory, tak by štát mohol tie úspory úplne beztrestne znehodnotiť. Mohol by zaviesť daň z úspor. Koniec koncov, už sme niečo podobné videli v prípade Cypru. Mohol by zaviesť záporné úročenie, čo je takisto vec, ktorá sa už vyskytla, a mohlo by to ďalej pokračovať. Takže ja som rozhodne za zachovanie hotovosti a nesúhlasím s jej obmedzovaním. Ak niekomu vyhovujú bezhotovostné platby, prečo nie, nemám nič proti tomu, sám často platím bezhotovostne, ale rozhodne by som nebol za nejaké násilné obmedzovanie hotových peňazí,“ trvá na svojom ekonóm Pavel Kohout.
Veľký brat, ale maskuje sa za boj proti financovaniu terorizmu
Podľa Patrika Nachera má platba v hotovosti pre bežného používateľa jednu výhodu. „Je jednoznačne dokázané, že pri platbe v hotovosti a nie platobnou kartou je človek – konzument – oveľa úspornejší, skromnejší. Inými slovami, platba v hotovosti znamená, že človek si zrazu viac uvedomuje hodnotu peňazí a to, že ich musel zarobiť, takže má oveľa menší apetít na nezmyselné utrácanie. Ide o prirodzenú vlastnosť, že človek nerád vydáva, teda dáva peniaze, ony šuštia, dá sa na ne siahnuť, vytvárajú vzťah, čím to nechcem zbožšťovať. Len opisujem to, že keď človek peniaze vydáva, tak mu z peňaženky miznú vizuálne. A tak oveľa viac premýšľa, za čo ich utratí. Zatiaľ čo keď pracuje s virtuálnymi peniazmi, napríklad platobnou kartou, niečo niekam priloží, ani tie peniaze nevidí, nie je tam žiadna väzba. Bezhotovostné platby vedú k oveľa väčšiemu utrácaniu. Má to aj tento moment,“ upozorňuje bankový analytik.
Obmedzenie hotovostných platieb porovnáva s obmedzením držania zbraní. „Ak sú problémom čierne peniaze, nech štát veľmi razantne koná. Ale preto, že promile ľudí perie špinavé peniaze alebo promile ľudí distribuuje peniaze na terorizmus, buzerovať všetkých mi príde neférové. Pre zanedbateľné množstvo subjektov, ktoré niečo porušujú, sa vytvárajú pravidlá, ktoré platia pre všetkých. Tým si len tí, ktorí majú v tejto oblasti konať, zjednodušujú prácu tým, že niečo nariadia všetkým. Nechajme tomu prirodzený priebeh, nech si ľudia sami zvolia, čo je pre nich lepšie, efektívnejšie, bezpečnejšie, než aby sa to nariaďovalo a ešte pod takou – pre mňa trápnou – zámienkou boja proti financovaniu terorizmu. To mi príde fakt úsmevné. Nech rovno povedia: Chceme mať viac pod kontrolou, za čo ľudia utrácajú, ako sa správajú, teda ,Veľký brat‘ na pochode, než sa hrať na to, že týmto chceme kontrolovať financovanie terorizmu alebo daňové úniky. To fakt pôsobí komicky, pretože sa to týka promile osôb,“ poznamenáva Patrik Nacher.
Hotovosť si zaslúži ochranu, hrozia deštruktívne dosahy na ekonomiku
Už sa dokonca nehovorí len o obmedzovaní platieb v hotovosti, ale aj o ich úplnom zákaze, prípadne povinnosti ohlasovať peňažnú hotovosť. „V súčasnosti existujú predpisy proti praniu špinavých peňazí, ktoré sa uplatňujú v bankách, investičných spoločnostiach, poisťovniach a podobných finančných inštitúciách, ktoré tiež do istej miery obmedzujú príjem hotovosti. Ale neviem, či existuje nejaký ďalší návrh v tomto smere, ktorý by ešte viac sprísňoval doterajšie opatrenia, ale myslím si, že to, čo už je dnes, je dostačujúce alebo možno aj prehnané. A nie som za to, aby to pokračovalo ďalej,“ konštatuje ekonóm Pavel Kohout.
Je dobré mať na pamäti aj riziká, na ktoré upozorňuje ekonóm Juraj Karpiš, hlasný zástanca hotovostných platieb. „Ak sú všetky vaše platby elektronické, potom o vašom finančnom živote existujú dáta, ktoré môžu zneužiť kriminálnici, štát alebo ich kombinácia. Z vášho bankového účtu sa tiež bude dať vyčítať, kadiaľ sa pohybujete, kedy chodíte na dovolenku a akú kozmetiku kupujete. Keď nie je hotovosť, je tiež výrazne ľahšie zdaniť v ekonomike čokoľvek, čo sa pohne. Realizovateľným sa stáva aj exotický návrh, ktorý sa objavil aj na Slovensku: zdaniť každú elektronickú finančnú operáciu, teda výber z bankomatu, ale aj pripísanie výplaty či zaplatenie jogurtu. Takáto daň sa síce maskuje nízkou sadzbou, no na ekonomiku má deštruktívnejšie dosahy ako priame či nepriame dane. Pre to všetko je hotovosť hodná ochrany,“ zdôvodňuje Juraj Karpiš, čo by nás v rýdzo bezhotovostnom platobnom svete mohlo čakať.
