V Turecku prebiehajú čím ďalej väčšie čistky nielen v armáde a v štátnej správe, ale aj v školstve, v justícii, akademici nesmú opustiť krajinu, úrady zakročili aj proti médiám a novinárom. Ako si dnes – vo svetle týchto udalostí – vysvetľujete, čo sa vlastne v Turecku stalo a deje?
Myslím si, že pokus o puč nezorganizoval prezident Erdogan a jeho spolupracovníci, to by bolo príliš riskantné. Ale Erdogan pravdepodobne mal informácie o tom, že sa niečo pripravuje, aj keď boli len kusé. Napriek tomu je evidentné, že bol pripravený na situáciu, keď sa prejaví nejaká časť armády, prípadne spoločnosti, a pokúsi sa zmeniť trend, to znamená islamizáciu štátu, a on to označí ako pokus o puč. Tak to využil a využíva v takom rozsahu, že sa mu podarí v plnej miere ovládnuť celú štátnu správu. Musíme byť pripravení na to, že vývoj v Turecku povedie k autoritatívnemu a diktátorskému režimu a že bude pokračovať islamizácia štátu.
Aké to bude nebezpečné pre Európu? Európska únia uzavrela s Tureckom dohodu o vrátení migrantov a dúfa, že sa príliv migrantov zo Sýrie zmierni. Myslíte si, že je možné spoliehať sa na to, že dohoda bude platiť, že ju turecký prezident bude dodržiavať?
Som presvedčený o tom, že rovnako ako Erdogan využíval svoju pozíciu v čase, keď vrcholila migračná vlna a keď si vynucoval niektoré rozhodnutia, ktoré neboli pre Európu úplne komfortné, tak v tom teraz bude pokračovať. On to po tom nevydarenom pokuse – a po tom, čo mu predstavitelia Európskej únie dali zelenú, keď mu v podstate potvrdili, že je v Turecku „demokraticky zvolený prezident a demokraticky zvolená vláda“, hoci všetci vedeli, aké tendencie sú v Turecku úplne zreteľné – nepochybne využije. Môžeme počítať s tým, že keď sa poráta s vlastnou opozíciou a zároveň ovládne v plnom rozsahu štát, začne sa tak správať aj voči Európskej únii. Celkom určite bude Európska únia pod silným tlakom, pretože Erdogan má nástroje, ako na Európu tlačiť.
Má teda podľa vás Západ dôvod na spokojnosť, že „demokraticky zvolený prezident“ potlačil pokus o vojenský puč, ako dávali najavo západní politici, či už v Európe, alebo v Spojených štátoch?
Buďme konkrétni. Hovoril tak generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg, hovoril tak Donald Tusk v mene Európskej únie; aj niektorí ďalší štátnici v prvopočiatku také vyjadrenia poskytli, hoci si museli byť vedomí rizík, ktoré môžu nastať. Pretože už parametre pokusu o štátny prevrat ukazovali na to, že sa ho nezúčastňujú len vojaci, ale aj sudcovia. A sudcovia strážia zákony v danom štáte. To bol predsa signál, že ak je nespokojnosť aj v tejto skupine štátnych úradníkov, tak sa pravdepodobne pod tlakom autoritárskeho režimu a zároveň pokusu o islamizáciu štátnej správy narúša rad zákonov tureckého štátu, a to malo byť varovaním pre všetky ostatné.
Samozrejme, že sa musia odmietnuť také postupy, ako je vojenský prevrat. Ale vyjadrenia západných politikov mali byť vedené s dodatkami, súčasne s výrokom „nesúhlasíme s tým“ malo byť jasne povedané a dané Erdoganovi na vedomie, že Európa nebude súhlasiť s tým, ak sa on bude správať arogantne, autoritársky, diktátorsky a začne totálne čistky. Prvé vyjadrenia boli len typu „stojíme za vami“ a to dalo Erdoganovi obrovskú silu a morálnu schopnosť, aby robil, čo teraz momentálne robí.
Myslím, že to nikto z Európy ani NATO nepredpokladal. Ale to je chyba, pretože sa zase ukázalo, že tak Európa, ako aj, bohužiaľ, v tomto prípade Severoatlantická aliancia, nie sú schopné zvládať krízu a neuvedomujú si, že prvé okamihy akejkoľvek krízy a schopnosť reakcie na ne sú rozhodujúce. To, že budú všetci následne Erdogana kritizovať, že robí čistky dokonca aj medzi učiteľmi a pod., je už niečo, čo je po akcii, a to už je zbytočné. To už nikto nezastaví.
Takže si myslíte, že turecký prezident využije súčasnú situáciu k dokonaniu prechodu z tej atatürkovskej modernej demokratickej republiky na islamskú krajinu? Nemôže nakoniec dôjsť aj k nejakému väčšiemu prepojeniu s islamskou republikou?
Myslím, že ten prvý a úvodný zámer bolo vytvoriť autoritársky režim, na čele ktorého bude stáť turecký prezident Erdogan. Nemyslím, že by v Turecku došlo k takému vývoju, že bude rovný s islamskou republikou. Ale určitá islamizácia už v tejto krajine dnes prebieha a podľa mňa bude ešte hlbšia. Aj keď verím tomu, že sa zastaví na nejakej, dajme tomu, rozumnej miere a že Turecko predsa len neopustí tú rodinu demokratických štátov. Ale bude to ťažké.
Nesúhlasíte teda s názorom predsedu zahraničného výboru poslaneckej snemovne Karla Schwarzenberga, že vývoj v Turecku je absolútne nepredvídateľný a že nie je vylúčený ani obrat spojenectva od Západu k ruskému prezidentovi Putinovi, keď už došlo k sporu po tom, čo sa Erdogan ospravedlnil za zostrelenie ruského lietadla?
Neviem, či je vývoj v Turecku nepredvídateľný. Myslím, že bol predvídateľný už v minulosti. Predsa všetci analytici a ľudia, ktorí rozumejú Turecku, upozorňovali na onen nevýhodný a pre nás dosť nepriaznivý vývoj v Turecku. Tam predsa nemáme byť čím prekvapení. Môže byť pre nás určitým prekvapením to, že rozsah tých čistiek je taký veľký a hlboký. Ale tie by Erdogan podľa mňa urobil v určitom čase rovnako, aj keď by to trvalo oveľa dlhšie ako za týchto podmienok. A čo sa týka otočenia k Rusku, to tiež nie je predsa niečo tak úplne nenormálne.
Turecko je významne závislé od dovozu plynu a ropy z Ruska, je závislé ekonomicky od turistického ruchu, je závislé od výmeny tovaru. Rusko zabezpečuje výstavbu jadrových elektrární v Turecku, takže to prepojenie oboch krajín reálne existuje už dlhší čas, hoci na druhej strane vieme, že rusko-turecké vzťahy sú po stáročia konfliktné. Aj keď Erdogana označujeme za iracionálneho, v tomto prípade vie veľmi dobre, čo robí, volí pre seba to najvýhodnejšie riešenie. A spojenci nemusia byť tí, ktorí sú v jeho očiach preferovaní.
Ukazuje sa, že Turecko nie je príliš stabilná krajina. Myslíte si, že pre Európsku úniu má ešte vôbec zmysel uvažovať o bezvízovom styku s Tureckom, alebo v budúcnosti dokonca o jeho vstupe do európskeho spoločenstva?
Myslím, že za súčasných podmienok nie. To uvažovania bolo výsledkom pomerne silného tlaku v podmienkach veľmi silnej migračnej vlny, Európa by normálne na také konanie nepristúpila. Podľa môjho názoru bezvízový styk je nereálny, je to vec pomerne konfliktná. Európa by v tomto zmysle ďalej nemala s Tureckom vyjednávať. Druhá vec je, že ak bude takto vyzerať vývoj v Turecku a autoritársky režim v krajine sa upevní, ako si predstavuje Erdogan, potom nie je partnerom pre Európu. To by inak mohol byť rovnaký partner aj bieloruský prezident Lukašenko. Myslím, že v tomto prípade by sme mali byť veľmi opatrní.
Turecko je členom Severoatlantickej aliancie, dokonca má druhú najväčšiu armádu po Spojených štátoch amerických. Môžu mať súčasné udalosti nejaký vplyv na fungovanie NATO a na vzťahy so Spojenými štátmi, keď Turecko tvrdí, že za pokusom o puč stojí duchovný Fethullah Gülen, ktorý žije v Spojených štátoch, a žiada jeho vydanie? Turecký premiér vyhlásil, že každá krajina, ktorá Gülena chráni, bude pre Turecko nepriateľom. Turci dokonca paralyzovali vojenskú základňu Incirlik v Turecku.
Tým, že napríklad aj americký prezident Obama vyjadril hneď v začiatku pokusu o prevrat podporu Erdoganovi, sa turecký prezident cíti pomerne silný a vidí, že zvyšok demokratického sveta nechce ísť do konfliktu s Tureckom a nie je schopný prekonať predstavu o demokratickom štáte a demokratických metódach. Nie sme schopní prekonať, že Erdogan bol zvolený skutočne demokratickou cestou, ale správa sa nedemokraticky. Na druhej strane považujem za stopercentné, že sa tak Spojené štáty, ako aj všetky ostatné štáty budú snažiť nájsť s Tureckom nejaké zodpovedajúce riešenie a že sa určite pomerne skoro vytvorí politický tlak na to, aby Erdogan z niektorých svojich zámerov ustúpil. Ale rozbehnutú lokomotívu ťažko zastavíte a Erdogan je rozbehnutá, veľmi ťažká lokomotíva.
Aký dosah môže mať podľa vás to, čo sa v Turecku deje, hlavne posilňovanie islamizácie v štátnej správe, na migračnú krízu alebo na posilňovanie radikalizácie moslimov v európskych krajinách?
Ja si myslím, že takýto vplyv to mať nebude. Jediný problém, ktorý môže vzniknúť, je kurdská menšina, ktorá sa pod tým ešte silnejším tlakom, ktorý na ňu Erdogan určite vyvinie, môže oveľa viac radikalizovať a môže skomplikovať tak vzťahy vnútri Turecka, ako i medzinárodné vzťahy. Turci nemajú vyriešené vzťahy k Sýrii či k Iraku, tam môže dôjsť k iným problémom, na ktoré, mimochodom, už Turecko aj narazilo. Mám na mysli teroristické údery tak radikálov zo Strany kurdských pracujúcich, ako aj z Islamského štátu. Ale ak bude Erdogan chcieť presadzovať vo vedení štátu autoritárske tendencie, musí očakávať, že sa vytvorí pravdepodobne aj určitá opozícia voči nemu, čo mu môže významne skomplikovať život a zároveň to môže Turecko destabilizovať nielen vnútorne, ale môže to narušiť aj medzinárodné vzťahy.
