Čistky zasiahli už viac ako 60-tisíc vojakov, policajtov, sudcov, štátnych zástupcov, učiteľov a štátnych úradníkov, ktorí boli buď zatknutí, alebo vyhodení z práce, prípadne odvolaní zo svojich funkcií. Na čistky zareagoval server WikiLeaks, keď zverejnil takmer 300 000 e-mailov zo schránok členov AKP.
E-maily získal WikiLeaks týždeň pred pokusom o puč
Do akej miery sú informácie v zverejnených dokumentoch výbušné, zatiaľ nie je jasné, informovali svetové agentúry. V každom prípade by sa mali týkať vnútorných záležitostí strany aj vzťahov Turecka so zahraničím. Turci sa k nim však nedostanú len tak ľahko, lebo tamojší úrad pre dohľad nad internetom zablokoval prístup na server WikiLeaks.
Správy pochádzajú z obdobia od roku 2010 do 6. júla tohto roku. Server ich údajne získal týždeň pred piatkovým zmareným pokusom o puč a zverejniť sa ich rozhodol v reakcii na vládne čistky.
„V tých e-mailoch by mohli byť určité indície, ako hodlá strana AKP postupovať v otázke nového usporiadania tureckej spoločnosti, to znamená v smere islamizácie školstva alebo nakladania s kurdskou opozíciou. Môžu tam byť aj dokumenty, ktoré by vrhli svetlo na dodávky zbraní či inú pomoc islamistickým rebelom v Sýrii, respektíve Islamskému štátu,“ pokúsil sa odhadnúť obsah zverejnenej elektronickej komunikácie Tomáš Laně, bývalý český veľvyslanec v Turecku.
Politológ: Erdogan chce odstrániť tzv. kemalistov
Spoločným menovateľom čistiek je podľa tureckej vlády potrestanie organizátorov prevratu a všetkých stúpencov vplyvného duchovného Fethullaha Gülena, ktorého Ankara viní zo zosnovania puču. „Vyplienim ich od koreňov,“ použil v parlamente tvrdé slová na adresu údajného Gülenovho tábora sprisahancov turecký premiér Binali Yildirim.
Podľa názoru politológa z Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity Emila Aslana Souleimanova však Erdogan sleduje iný cieľ. „Rád hovorí, že je pripravený sa popasovať s vírusom ,gülenizmu‘, ale v skutočnosti všetko nasvedčuje tomu, že robí maximum, aby odstránil tzv. kemalistov, teda zástancov myšlienky sekulárnej Tureckej republiky,“ podotkol.
Ideológiu kemalizmu zosobňoval Mustafa Kemal Atatürk, otec a zakladateľ moderného Turecka. „Hlásili sa k nej prví tureckí prezidenti a intelektuáli. Historicky mala zaistiť ukotvenie Turecka ako sekulárnej republiky, v ktorej je náboženstvo podriadené štátu,“ opísal Souleimanov, podľa ktorého Erdogan útočí práve na jadro kemalizmu – armádu a donedávna ešte pomerne nezávislú justíciu a akademickú sféru. „Týchto ostrovčekov disentu sa chce zbaviť,“ doplnil politológ.
Celý text si môžete prečítať TU.
