Vo svojom prejave v Istanbule po modlitbách pri príležitosti moslimského sviatku íd al-fitr nazval Erdogan túto požiadavku “nezdvorilou”. Povedal, že Turecko si pri uzatváraní svojich dohôd týkajúcich sa spolupráce v oblasti vojenskej obrany nebude žiadať povolenie od iných.
Turecký parlament tento mesiac ratifikoval dohodu s Katarom z toku 2014, ktorá umožňuje rozmiestnenie jednotiek na tamojšej vojenskej základni.
Turecký prezident ďalej uviedol, že zoznam 13 požiadaviek arabských štátov, ktoré už odmietol aj samotný Katar, je v rozpore s medzinárodným právom.
Podľa Erdogana bude Turecko naďalej podporovať Katar v jeho snahe vyrovnať sa s množstvom sankcií, ktorým je táto krajina najnovšie vystavená. “Vidíme tu útok na štátnu suverenitu,” poznamenal najvyšší turecký predstaviteľ.
Kríza okolo Kataru a jeho izolácia sa začala začiatkom júna, keď s ním Bahrajn, Egypt, Jemen, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty, ako aj Maldivy, prerušili diplomatické styky a zaviedli voči nemu pozemnú, námornú i leteckú blokádu.
Ako dôvod uviedli, že Katar podporuje radikálne islamistické skupiny a terorizmus v okolitom regióne a udržiava vzťahy s Iránom. Ku krajinám, ktoré s Katarom prerušili vzťahy, sa medzičasom popridávali aj ďalšie štáty.
Súčasná kríza je najhoršou svojho druhu v oblasti Perzského zálivu od vojny v roku 1991.
