Potom ako sa Pavol Podolay odsťahoval do Nemecka, bol 16 rokov členom CSU, sesterskej strany CDU Angely Merkelovej. Pôsobil v zahraničnopolitickom výbore. Keď však Merkelová otvorila hranice, na protest v roku 2015 zo strany vystúpil. K AfD sa pridal potom, ako dostal ponuku od predsedu strany Petra Bystroňa. Prijal ju podľa vlastných slov preto, že AfD je strana, ktorá má reálny pohľad na politiku a neklame voličov.
Dôvodom, prečo bola v nedávnych nemeckých voľbách AfD taká úspešná, je podľa Podolaya to, že voliči už mali „plné zuby politiky etablovaných strán“, ktoré zmenili Nemecko na bezpečnostne rizikovú krajinu, najmä otvorením hraníc pre všetkých. „Posledné dva roky prišlo do Nemecka jeden a pol milióna migrantov a z toho vyše 300 000 neregistrovaných. Sú prípady, že kde si títo ľudia urobili aj trinásť identít, to bol prípad aj toho vraha v Berlíne, ktorý zabil kamiónom dvanásť ľudí a 55 zranil,“ poukazuje Podolay v rozhovore pre topky.sk.
Extrémisti?
Podolay zároveň upozorňuje, že AfD nie je strana jednej témy, ako často prezentujú médiá. Cieľom strany je návrat k právnemu štátu, návrat k vlastnej mene, kontrola vlastných hraníc. „Náš program má 72 strán a zahŕňa všetky oblasti života,“ približuje.
AfD pritom podľa jeho slov v žiadnom prípade nechce spolupracovať s inými stranami ako junior partner, z toho dôvodu sa zrejme tak skoro do nemeckej vlády nedostane, Podolay však poukazuje skôr na pozitíva. „Nechceme pokračovanie štandardnej politiky, my sme nový vietor v parlamente. Dúfame, že keď sa naši poslanci na pôde parlamentu dostanú k prvým rečiam, ľudia uvidia, čo sme za stranu a akých máme poslancov. Nie sú to politici, ale ľudia zo stredu spoločnosti. Momentálne totiž nemáme prístup do tlače, rádií ani do televízie. Všade sme odsunutí, lebo nás označujú za populistov, takže ľudia ani nevedia skutočnú pravdu. Médiá nás prezentujú len negatívne,“ myslí si.
AfD je často označovaná za stranu xenofóbov či extrémistov, to však Podolay razantne odmieta. „To je totálny nezmysel. My sme chyba v dlhoročne zabehanom systéme. Hovoríme to, čo si ostatné strany netrúfajú povedať,“ tvrdí. Diskreditovať AfD sa podľa neho snažia tí, ktorí nemajú iné argumenty.
Nedemokratická EÚ
S lídrom SaS, za ktorú pred rokmi kandidoval do europarlamentu, sú podľa jeho slov stále priatelia. S Richardom Sulíkom sa stotožňuje aj v názoroch na migrantov, islam, euroval či EÚ.
Na Európskej únii novému nemeckému poslancovi prekáža najmä nedodržiavanie dohodnutých dohovorov a zákonov v rámci Únie, stále väčšia centralizácia a nedemokratickosť, ale aj fakt, že jej vedúcich predstaviteľov nikto nevolil.
Tŕňom v oku AfD je aj spoločná mena euro. „Euro je čiste politická mena a ekonomické danosti sa nedajú jednoducho negovať,“ tvrdí Podolay s tým, že spoločná mena je posledných 7 rokov v permanentnej záchrane. „Euro je na konci a je len otázka času, kedy a najmä ako skončí,“ myslí si.
Jediná výhoda eura je podľa neho v tom, že nemusíme meniť peniaze, keď cestujeme. „To je ale veľmi málo pre opodstatnenosť spoločnej meny, kde sú v eurozóne krajiny najmä na juhu, ktorým navyše ekonomicky škodí,“ vysvetľuje. Ako príklad uvádza, že trebárs Nemecko exportovalo za čias nemeckej marky viac ako za eura, aj keď v médiách sa to prezentuje práve opačne.
