Vysokí predstavitelia EÚ vrátane prezidenta Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, prezidenta Európskeho parlamentu Martina Schulza a prezidenta Európskej rady Donalda Tuska včera diskutovali v Ríme, kde zároveň pápežovi Františkovi odovzdali cenu Karola Veľkého. Po diskusii nasledovala tlačová konferencia, na ktorej Juncker prezradil, ako to vidí so zodpovednosťou politikov k voličom.
Nepracujete na plný úväzok
Juncker tvrdí, že zvolení lídri sťažujú život Bruselu. Dôvodom je, že trávia veľa času rozmýšľaním nad tým, čo môžu získať od EÚ, pričom ale príliš poklonkujú domácej verejnej mienke. Robia tak vraj namiesto toho, aby pracovali na „historických“ projektoch, akým je spoločná mena euro.
Juncker na tlačovej konferencii zároveň podpichol britských predstaviteľov, ktorí sa podľa neho riadia „národnostnými reflexmi“ a hovoria voličom, že úspešne ubránili záujmy krajiny. Briti by vraj radšej mali o Európe hovoriť „správnym spôsobom“.
Staré dobré časy sú preč
„Pamätám si na vzrušujúce obdobie, keď sme pripravovali Maastrichtskú zmluvu a krok za krokom sme sa posúvali k spoločnej mene… Medzi ministrami zahraničných vecí a premiérmi panoval spoločný pocit, že sme zodpovední za veľký kus histórie. Toto sa absolútne stratilo,“ konštatoval.
„Máme Európanov na plný úväzok, keď ide o branie, a Európanov na polovičný úväzok, keď ide o dávanie,“ doplnil bývalý premiér Luxemburska, ktorý v európskych inštitúciách strávil viac ako 30 rokov.
„Príliš veľa politikov počúva iba ich národnú verejnú mienku. A keď počúvate vašu národnú mienku, nerozvíjate to, čo by malo byť spoločným európskym cítením… Máme príliš veľa Európanov na polovičný úväzok,“ povedal Juncker.
Týmto výrokom tak pravdepodobne narážal na hlasný odpor predstaviteľov štátov nielen Vyšehradskej štvorky, ale aj pobaltských krajín voči bruselským návrhom, či na vzmáhajúce sa kontroverzné, populistické a krajne pravicové strany po celej Európe.
A práve medzi najväčšími kritikmi sú slovenský premiér Robert Fico, europoslanec Richard Sulík, maďarský premiér Viktor Orbán či český prezident Miloš Zeman.
Slová krízy
Junckerove slová prichádzajú v čase, keď európska integrácia zápasí s celým radom kríz vrátane gréckeho dlhu, britským referendom o vystúpení z Únie, migráciou, terorizmom či rastom euroskeptických politických strán.
Vyjadrenia Junckera nenechali chladným prezidenta Európskej rady a bývalého poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý konštatoval, že veteráni EÚ sa musia vzdať svojej „absolútne nerealistickej utópie“ o federálnej Európe. „V Bruseli je bežným názorom, že EÚ vždy mala problémy s členskými štátmi a že by sme sa mali oveľa lepšie bez členských štátov,“ prezradil Tusk.
Tuskovmu vyjadreniu o pomeroch v Bruseli dáva za pravdu nedávne vystúpenie europoslanca Richarda Sulíka, ktorý na pôde europarlamentu konštatoval, že pri prijímaní kvót o imigrantoch sa ignoruje vôľa občanov. „Čo v prípade, že drvivá väčšina občanov týchto krajín nechce, aby k nim prichádzali státisíce migrantov? Majú tieto krajiny ignorovať vôľu svojich občanov?“ spýtal sa predseda SaS. Na Sulíkovu otázku reagoval taliansky podpredseda europarlamentu Gianni Pittella. „Odpoviem vám úplne presne, nielen priamo. Ak krajina urobila vlastné slobodné rozhodnutie, že sa stane členom Európskej únie, zaväzuje sa rešpektovať všetky rozhodnutia urobené v rámci Únie,“ konštatoval Pitella.
Richard Sulík o rešpektovaní vôle občanov
Zdroj: Youtube/Richard Sulík
