Výbor pre občianske slobody Európskeho parlamentu odsúhlasil návrh reformy tzv. Dublinského systému. Dokument s datovaním 19. októbra 2017 navrhuje zásadné zmeny na nápravu súčasných slabín azylového systému a podľa autorov zároveň sľubuje víziu, ako vytvoriť robustný a stabilný azylový systém pre členské štáty Európskej únie do budúcnosti.
Európsky parlament je podľa návrhu na reformu tzv. Dublinského systému teraz pripravený o nich rokovať s členskými krajinami Európskej únie. Dokument, ktorý skompletizoval Výbor pre ľudské práva Európskeho parlamentu, ešte čaká na formálne schválenie počas novembrového zasadnutia Rady Európy v Štrasburgu.
Kľúčovými bodmi a zmenami, ktoré do dublinského systému dokument navrhuje, sú napríklad trvalý a automatický systém na prerozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi členské štáty Európskej únie podľa stanoveného redistribučného kľúča, možnosť výberu pre žiadateľov o azyl až zo štyroch krajín a možnosť umiestnenia do daných krajín v skupinkách podľa želania žiadateľov.
Podieľať sa musia všetky štáty
„Všetky členské krajiny Európskej únie sa musia podieľať a tiež prevziať zodpovednosť za žiadateľa o azyl v zmysle zníženia disproporčnej záťaže na migračnú krízu najviac exponovaných hraničných štátov Európskej únie,” píše sa v dokumente. „Zároveň musí dôjsť k zvýšeniu bezpečnostných opatrení.
Všetci žiadatelia o azyl musia byť registrovaní ihneď po svojom príchode a členské štáty Európskej únie musia udržiavať svoje vonkajšie hranice. Žiadatelia o azyl musia tiež rešpektovať pravidlá systému a nepokúšať sa cestovať medzi štátmi na vlastnú päsť,” uvádza sa v ňom ďalej. Ľudia, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, teda skutoční azylanti, by ju v budúcnosti podľa autorov dokumentu mali dostať oveľa rýchlejšie. Rovnako tak by však mala byť zrýchlená aj repatriácia tých, ktorí nárok na azyl nemajú.
Detaily relokácie, o ktorých sa dokument zmieňuje, sú nasledujúce. Malo by sa zohľadniť, k akej z európskych krajín má daný žiadateľ o azyl “autentické väzby či puto”, napríklad v rodinnom zmysle. Práve puto či väzby k danému štátu totiž podľa dokumentu zvyšujú možnosť integrácie jedinca a zároveň aj znižujú pravdepodobnosť, že sa žiadateľ o azyl bude svojvoľne a na vlastnú päsť presúvať do nejakej inej európskej krajiny.
Pre tých migrantov či utečencov, ktorí puto či väzbu k žiadnej z európskych krajín nemajú, dokument navrhuje permanentný relokačný mechanizmus. O rozdelení týchto žiadateľov bude rozhodovať distribučný kľúč. Za pridelenie či odmietnutie azylu tak bude po novom zodpovedná podľa daného kľúča určená európska krajina, a nie tá, do ktorej vstúpili ako do prvej, ako to bolo doteraz. Táto zmena by podľa dokumentu mala zabrániť, aby štáty EÚ majúce hranicu s tzv. tretími krajinami (štátmi mimo európskej integrácie – pozn. PL.sk) museli niesť disproporčne vysokú záťaž migračnej krízy výlučne na svojich pleciach.
Dokument navrhuje aj ďalšie zmeny. Prichádzajúcich migrantov na územie Európskej únie podľa neho budú musieť okamžite registrovať. Štát, v ktorom sa objavia ako v prvom, im bude musieť odobrať odtlačky prstov a porovnať ich s európskymi databázami. Tieto vstupné kontroly by však podľa správy mali byť výrazne rýchlejšie ako doteraz preto, aby sa zamedzilo preťaženiu na hraniciach Európskej únie s tretími krajinami, teda v miestach, kde sa logicky utečenci koncentrujú. Takisto by malo dôjsť k rýchlej filtrácii tých migrantov, ktorých šance na udelenie azylu sú príliš malé či úplne mizivé.
Rýchlejšie zjednocovanie rodín
Ďalšou prioritou, ku ktorej by mal zreformovaný Dublinský systém smerovať, je zameranie na deti a na detských žiadateľov a zohľadnenie ich najlepších záujmov. Rýchlejšie by v novom systéme malo byť aj tzv. zjednocovanie rodín.
„Žiadatelia o azyl by mali byť čo najrýchlejšie premiestnení do krajiny, o ktorej tvrdia, že v nej majú príbuzných. Ak sa ich tvrdenia ukážu ako nepravda, žiadateľa premiestnia do inej krajiny na základe redistribučného kľúča,“ uvádza sa v dokumente.
„Krajiny, ktoré sa odmietnu podieľať na relokačných mechanizmoch, budú mať limitovaný prístup k eurofondom a nebudú môcť využívať prostriedky Európskej únie na návrat tých žiadateľov o azyl, ktorých žiadosti odmietli,“ dodáva ďalej dokument.
Európska únia bojuje s migračnou krízou už niekoľký rok. Problém preťažovania starých krajín EÚ migrantmi chcel Brusel vyriešiť zavedením povinných utečeneckých kvót. Tie síce hlasovaním členských krajín prešli, stretli sa však so silným odporom krajín postkomunistického bloku a takzvanej Vyšehradskej štvorky: Poľskom, Slovenskom, Maďarskom a Českou republikou.
Povinné kvóty tento rok končia a zatiaľ nie je jasné, čo bude náhradou. Objavujú sa rôzne návrhy – od zriaďovania centier pre utečencov priamo v Afrike až po názor, že kvantum utečencov, ktoré prijmú, by si mali krajiny individuálne určovať samy. Istým východiskom by mohla pravdepodobne byť aj reforma tzv. Dublinského systému.
Autor. Jonáš Kříž
- Reklama -
