Pre laika sú zákony španielska dedina, ale snáď každý z nás verí, že vražda je taký zločin, ktorý si nezaslúži byť nepotrestaný. Podľa Trestného zákona nikdy nemožno premlčať trestné činy uvedené v jeho 12. hlave, teda trestné činy proti mieru, ľudskosti a trestné činy vojnové. Ale v prípade vrážd už takí prísni nie sme, hoci v roku 2005 sa u nás zvyšovala premlčacia lehota pri najťažších zločinoch z 20 na 30 rokov.
Právnik a exminister spravodlivosti Daniel Lipšic to neskôr pre TASR komentoval slovami: „Cieľom je, aby človek nebol v neistote alebo v obavách, že kedykoľvek môže byť voči nemu začaté trestné stíhanie za skutok, ktorý sa stal pred mnohými rokmi“. Priznávam, nerozumiem tomu. Nemá vraha trápiť svedomie do konca života? A my všetci mu dávame generálny pardon, aby sa, chudáčik, netrápil?
Ale dajme opäť slovo Danielovi Lipšicovi, ktorý sa pýta: „Je reálne po 30 rokoch vzniesť obvinenie voči niekomu, kto je podozrivý z vraždy, a dokázať mu to po takejto dobe? Je reálne uvažovať o tom, že je možné vypočuť svedkov, ktorí by usvedčili páchateľa z vraždy? Stíhať po 30 rokoch za vraždu niekoho, kto za to nikdy nebol obvinený, sa mi zdá byť v praxi nereálne.“ Zjavne však zabudol, že v prípade mafiánskych vrážd sa svedectvá objavujú práve až s veľkým časovým odstupom. A sú to svedectvá odhaľujúce šokujúcu brutalitu. Napriek tomu môžu tieto činy ostať pri nejasnom výklade legislatívy nepotrestané.
Precedens Poldaufová a Trajter
Oba prípady sú z mafiánskeho prostredia. Poldaufová mala v roku 1998 zavraždiť svojho druha a upratať mŕtvolu jej mal pomáhať jej nevlastný brat a mafiánsky bos Čongrády. Po rokoch konečne prehovorili svedkovia a Poldaufová bola opakovane odsúdená na 10 rokov v druhej nápravnovýchovnej skupine. Ibaže najvyšší súd nedávno tieto rozsudky zrušil – podľa zákonov v čase vraždy platila totiž 10-ročná premlčacia lehota, ak sa nedokáže, že vražda bola spáchaná pre majetkový prospech. A u Poldaufovej malo ísť o vraždu zo žiarlivosti. Takže je slobodná!
Rovnako dopadlo obvinenie podnikateľa Mareka Trajtera, že si objednal vraždu Romana Deáka, ktorého zastrelili v bratislavskej Dúbravke v októbri 1999. Majetkový motív sa nepotvrdil, a tak hoci svedkovia ukazujú na neho, aj on je voľný!
Podľa Prof. JUDr. Jaroslava Ivora, DrSc., bývalého šéfa policajných vyšetrovateľov, ktorý pre denník Pravda komentoval prípad Poldaufová, nemožno po takomto súdnom rozhodnutí vylúčiť, že aj ďalší kriminálnici sa budú domáhať oslobodenia a tento precedens budú chcieť využiť na otvorenie svojich prípadov.
„Domnievam sa však, že nehrozí situácia, že by sa mali dostať hromadne z väzenia kriminálne živly, trenčiansky prípad je ojedinelý a špecifický. Nemožno u nás robiť závery, že by to bol precedens pre všetkých odsúdených, každý prípad je individuálny,“ zdôraznil Ivor.
Hra na premlčanie
Profesor Ivor zjavne pozabudol na najväčšieho zločinca Slovenska – Mikuláša Černáka. Ako sa môžu presvedčiť čitatelia e-knihy o Černákovi priamo od tých, čo proti nemu stáli na strane zákona, Černák sa nikdy nevzdáva. A používa všetky ťahy, chvaty, údery, aj podpásovky, aby dosiahol svoje. To ho vynieslo na vrchol moci v slovenskom podsvetí, to ho má obrazne vyniesť perspektívne spoza mreží.
Veď je to také prosté. Černák sa teoreticky nemusí obávať priznať k čomukoľvek , lebo následný súd ho síce môže uznať vinným, ale nemôže ho trestať. Veď je už devätnásty rok za mrežami. Dvojnásobok desaťročnej premlčacej lehoty. A napriek proklamáciám, ako túži odhaliť spravodlivosť, hovorí Černák otvorene zatiaľ iba o vražde mafiánskeho bosa Holuba. O iných mlčí, lebo by to vraj ohrozilo vyšetrovanie. A priznanie k vražde mafiánskeho bosa Holuba neohrozí vyšetrovanie? Na tom však odrazu nezáleží, lebo práve vražda Holuba má ukázať na „precedens Trajter“. Veď aj Černák vraždu Holuba „len“ organizoval… A žiadny „majetkový motív“ tam na prvý pohľad nie je, hoci mohlo ísť o objednanú vraždu za mastnú úplatu. Lenže objednávateľ už je zrejme po smrti.
Zákonodarcovia dali do vienka novej Slovenskej republiky pred desaťročiami takéto nášľapné míny spravodlivosti. A je otázne, ako sa s tým, zvlášť v prípade Černáka, ktorý sa pred svojimi kumpánmi chvastal, že poslal na druhý svet toľko obetí, koľko by sa zmestilo do autobusu, teraz naše súdy vyrovnajú…
Autor: Gustáv Murín
