Domáce násilie počas koronakrízy rástlo. Následky týrania sú nielen na duši. Mozog traumatizovaných ľudí vyzerá inak, tvrdí psychologička Krasulová

0
Magda Krasulová, psychologička (Autor: PL.sk)

Skúsme si popísať, čo sa deje v hlavách vystrašených a vystresovaných obetí domáceho násilia

Mozog v stave ohrozenia a úzkosti plodí nedostatok empatie, teda vcítenia sa. Ak napríklad v detstve nezažijeme empatiu, neustále máme strach, čo sa bude diať, nerozvinú sa nám centrá v mozgu, ktoré môžu za reflexiu našich emócií, teda citov a pocitov. Logicky napríklad nedostatok empatie a súcitu opäť plodí nedostatok súcitu a empatie. Tak nastáva nechcené opakovanie ranej skúsenosti v začarovanom kruhu ďalšej generácie. Samozrejme, automaticky to neznamená, že tí rodičia, ktorí mali ťažké detstvo, budú neempatickí rodičia, ale stáva sa to často.

 

Je pravdou, že mozog traumatizovaného človeka vyzerá inak?

Ak do nás niekto strčí a my okamžite vyskočíme, vybehneme, skričíme, útočíme, za to môže náš pocit veľkého ohrozenia. I keď ide o zdanlivo bezvýznamnú a vôbec nie ohrozujúcu situáciu. Môžeme byť výbušný a nebudeme schopný reflektovať a regulovať – kontrolovať proces. Je možné, že ide o následok toho, že neexistoval vzťah, kde by rodičia naplnili moje emočné potreby.

Závažné je zistenie, že následne dochádza v takomto prípade u človeka k toxickému pôsobeniu stresu. Zanikajú isté okruhy v mozgu, ktoré sú dôležité napríklad pri kontrole emócií v centrách hemisfér a preto sme napríklad výbušní a útoční. Je dokázané, že pri traumách, a tie zažívajú obete domáceho násilia vo veľkom, vznikajú podnety, ktoré mozog nemôže regulovať ani kontrolovať a tým vlastne človek zapája určité okruhy, ktoré sú evolučne vyvinuté v situáciách životného ohrozenia. 

 

Môže človek následkom prežitia traumy ochorieť? Môže sa teda, ak správne rozumiem, týranie prejaviť na mozgu? 

Následkom traumy môže vzniknúť napríklad akútna stresová reakcia alebo posttraumatická stresová porucha a mnohé ďalšie poruchy a duševné ochorenia. Závisí to od okolností, ale aj tzv. vulnerability, teda zraniteľnosti a psychickej sily jednotlivca. 

Napríklad – po týraní zostáva mozgu „pamäťová stopa“. Pri jednorazovej traume, ktorá vzniká najmä pri katastrofách v našom živote, ako sú náhle úmrtia, ťažké nehody, rozvody rodičov, tiež dochádza k zmene v mozgu. Ten je však veľmi prispôsobivý a plastický a vytvorí si nové okruhy prežívania, ale zostáva v ňom takzvaná traumatická spomienka.

 

Ako zistíme, že ide o traumu?

Napríklad tak, že náš mozog sa nastaví na obrannú reakciu, môže za to evolučný vplyv. Ide o známe reakcie útek alebo útok. Ak však dochádza k intenzívnemu a dlhodobému ubližovaniu napríklad dieťaťu, takéto dieťa okamžite reaguje aj na minimálne zvýšenie hlasu, okríknutie, ako aj útok z okolia – doslova „zamrzne.“ Mozog reaguje obranou a môže dôjsť až k akémusi „odpojeniu“ sa od reality a pozeranie sa na seba akoby zvonku. Vtedy dochádza k strate kontaktu s realitou a dôvodom je enormný strach a úzkosť. V disharmonických, konfliktných rodinách  je dieťa akoby stále v strehu a čaká, čo sa stane, kto vybuchne, kto príde opitý, či bude otec biť matku, jeho, čo zase bude? Dokonca u takto traumatizovaného dieťaťa môže dôjsť vplyvom enormného strachu k strate kontaktu s realitou. Takéto deti a neskorší dospelí sú napríklad nadmieru nerozhodní, často vám povedia, ja neviem.

 

Je známe, že deti i vtedy, ak im najbližší ubližujú, chcú byť rodičom – tyranom akoby bližšie…

Vysvetlím to na jednoduchom princípe. Ak mi rodič povie, že dieťa je veľmi zlé, neposlušné, odvráva, je agresívne a vulgárne nadáva, som si takmer istá, že v rodine je vážny problém, možno aj týranie, že dieťa nie je dostatočne milované a prijímané, že v rodine je agresivita a vulgárne sa mu nadáva. Napriek tomu dieťa málokedy povie, že moji rodičia sú zlí, radšej seba poníži, podcení a povie, že ono je zlé, že ono neposlúcha, že ho preto doma bijú a trestajú. Pretože prijatie toho, že moji rodičia mi ubližujú a bijú ma, že ma možno nemajú radi, je pre dieťa spojené s veľkou emočnou bolesťou až traumou.

- Reklama -