Dodržiavajte liberálne hodnoty alebo odíďte. Tlak na Poľsko a Maďarsko sa stupňuje

    0
    Guy Verhofstadt (uprostred), poslanec EP (ALDE) (Autor: SITA)
    Predseda frakcie liberálov a demokratov (ALDE) v Európskom parlamente Guy Verhofstadt hlása, že hodnoty sú prvoradé, a práve na základe európskych hodnôt veľmi tvrdo tlačí najmä na vlády Poľska a Maďarska. Najnovšie oba kabinety viní z toho, že zaviedli „systém opradený politickými rečami založený na takzvaných kresťanských a národných hodnotách“. Naráža tým na konzervatívnu antiimigračnú politiku oboch vlád. 
     
    Politik, ktorý bol v rokoch 1999 až 2008 belgickým premiérom, viní vlády vo Varšave a Budapešti z toho, že sa podľa neho snažia vytvoriť „neliberálne štáty“. Zároveň Poliakov a Maďarov varuje, že sa im to v rámci EÚ nepodarí. Dokonca im odporučil, že ak by chceli predsa len ísť aj naďalej proti európskym hodnotám, majú to urobiť mimo Európskej únie. 
     
    Verhofstadt sa proti vládam v Maďarsku a Poľsku ostro postavil už v minulosti, a to nie raz. Okrem Európskeho parlamentu to robí rád aj na sociálnych sieťach Facebook a Twitter. Tak ako väčšina používateľov týchto platforiem, ani liberálny europoslanec sa neštíti používať tvrdé vyjadrenia a výzvy na adresu tých, s ktorými nesúhlasí. 

    Neliberáli z kola von

    „Európska únia bola vybudovaná, aby garantovala občanom slobodu, demokraciu a vládu zákona. Ak maďarská a poľská vláda chcú budovať uzavreté a neliberálne spoločnosti, musia to robiť mimo Európskej únie,“ napísal Verhofstadt na Twitteri v reakcii ku komentáru Willa Huttona na stránke denníka the Guardian. 
     

    Hutton, ktorý je riaditeľom Hertford College v Oxforde, vo svojom komentári tiež používa označenie „illiberal aliance“, teda neliberálna aliancia, a netají sa tým, že myslí práve Maďarsko s Poľskom, ktoré najráznejšie vystupujú proti spoločnej migračnej politike a chcú si samy rozhodovať, koho prijmú na svoje územie. 
     
    „Je to škaredé a na vzostupe a je ťažké vidieť, ako by sa to mohlo skončiť dobre,“ píše Hutton o globálnom náraste konzervatívneho nacionalizmu. Ten je podľa neho prítomný vo vládach Poľska aj Maďarska. 
     
    Riaditeľ Hertford College súhlasí s názorom Verhofstadta a pripomína, že krajne pravicové hnutia, ako napríklad Alternatíva pre Nemecko či Dánska ľudová strana, Švédski demokrati a mnohé ďalšie, stavajú naprieč Európou na tej istej téme. Je ňou podľa Huttona imigrácia spojená so strachom istej časti populácie zo straty práce a znižovania životných štandardov. 

    Toto musí prestať

    Verhofstadt, ktorý roky stojí na čele európskych liberálov a demokratov (ALDE), vo viacerých komentároch na svojom twitterovom účte naznačuje, že Európska únia musí zastaviť národy, ktoré sa nebudú riadiť pravidlami a politikou EÚ. 
     
    „Vo viacerých členských krajinách EÚ sa liberálne demokratická kontrola a rovnováha už viac nedajú považovať za samozrejmosť. Niektoré vlády naprieč EÚ systematicky podkopávajú tento demokratický systém a vládu zákona s cieľom udržať sa pri moci. Toto musí prestať!“ píše Verhofstadt v ďalšom zo svojich twítov a pridáva hashtag #ValuesFirst, teda „hodnoty v prvom rade“. 
     
    Podľa lídra frakcie liberálov v Európskom parlamente sa treba s „hrozbami pre demokraciu a slobodu vyrovnať tým, že nebudeme mlčať a, naopak, budeme podporovať občiansku spoločnosť“. 
     

    Čo hrozí Poliakom a EÚ?

    Poľsku pritom za jeho reformy v justícii hrozia mimoriadne prísne sankcie. V prípade, ak by ostatné členské štáty odhlasovali aktiváciu článku 7, mohla by byť Varšava potrestaná nielen finančne, ale aj stratou hlasovacích práv v Rade EÚ. Trestať chce Únia Poliakov za to, že konzervatívna vláda prijala sériu noviel v oblasti justície, ktoré sú vnímané ako kontroverzné, pretože dávajú vláde väčší vplyv na justíciu a existujú obavy z prípadného politického ovplyvňovania spravodlivosti. 
     
    Budapešť však nedovolí, aby Poliaci boli potrestaní až tak prísne, a stojí v tejto veci po boku svojho partnera z Vyšehradskej štvorky. Maďarský premiér Viktor Obrán už koncom minulého roka, keď sa situácia vyhrotila, avizoval, že bude vetovať snahy o potrestanie Poľska za jeho vnútroštátnu politiku. 
     
    Na to, aby boli Poľsku pozastavené financie z EÚ, alebo dokonca hlasovacie práva v Rade EÚ, by sa muselo zvyšných 27 členských krajín Únie jednohlasne zhodnúť na tom, že vláda u našich severných susedov skutočne porušuje základné hodnoty a princípy právneho štátu. 
     
    Podľa názoru Gideona Rachmana z Financial Times je vyrovnanie sa s problémami medzi Poľskom a EÚ pre Európu najväčším testom, aký ju čaká. Tí, čo dúfajú, že sa tento test skončí víťazstvom EÚ, budú podľa Rachmana možno sklamaní, pretože pravdepodobnejší výsledok je vraj kombinácia politiky a strategických úvah, ktorá podľa neho povedie k chaotickému kompromisu. 

    Je toho viac

    O tom, ako sa nakoniec skončí tento „poľský test pre Európu“, budú rozhodovať členské štáty EÚ už 29. januára. Hlasovať sa bude o tom, či reformy poľskej justície predstavujú riziko vážneho porušenia pravidiel fungovania právneho štátu. Toto rozhodnutie musí byť prijaté aspoň štvorpätinovou väčšinou, aby bolo právoplatné. 
     
    Až po tomto hlasovaní na konci januára by sa mohlo rozhodovať o tom, či je Poľsko vinné z vážneho porušenia pravidiel vlády zákona. Na to by však bol potrebný súhlas všetkých členských krajín s výnimkou Poľska, a ten, ako sme písali, nie je pravdepodobný už len preto, že minimálne Maďarsko bude takéto hlasovanie vetovať. 
     
    Okrem tohto sporu s EÚ majú Poliaci spolu s Maďarmi a Čechmi na krku aj ďalší európsky problém, a tým je žaloba zo strany Európskej komisie za nedodržiavanie migračnej politiky, konkrétne programu kvót na prerozdeľovanie migrantov, ktorý sa skončil vlani na jeseň fiaskom. Zo 160-tisíc azylantov z Talianska a Grécka sa podarilo do ostatných členských krajín rozdeliť len o niečo viac ako 30-tisíc. Ani tie štáty, ktoré sa zaviazali prijať Bruselom určené počty migrantov, kvóty väčšinou nesplnili, ale žalobe čelí len spomínaná trojica z Vyšehradskej štvorky. Slovensko sa žalobe vyhlo, aj keď bolo proti takzvaným kvótam. 
     
    - Reklama -