Ministerstvo práce navrhuje zvýšenie dávok z toho dôvodu, že v posledných rokoch k zvýšeniu nedošlo.
“Základným cieľom návrhu zákona v oblasti pomoci v hmotnej núdzi je ďalšie posilňovanie princípu motivácie, ako aj princípu ochrany zraniteľných príjemcov pomoci v hmotnej núdzi,” priblížilo zámer novely ministerstvo s tým, že novela bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie domácností, keďže im má stúpnuť príjem.
Dávka v hmotnej núdzi má v prípade jednotlivca bez detí stúpnuť zo 61,60 eura na 64,70 eura, zvýšiť sa má aj v ďalších prípadoch, ak ide o jednotlivcov alebo dvojice, ktoré sa starajú o deti.
Polepšiť by si mali aj poberatelia ochranného príspevku.
Ten má vzrásť zo 63,07 eura na 66,20 eura, v prípade osôb s nepriaznivým zdravotným stavom má vzrásť z 34,69 eura na 36,40 eura a v prípade tehotných žien od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva a rodičov dieťaťa do jedného veku dieťaťa má vzrásť na 14,20 eura z 13,50 eura.
Rezort práce navrhuje aj zvýšenie aktivačných príspevkov. Cieľom ministerstva je motivovať ľudí zotrvať v pracovnom pomere, preto navrhuje zvýšenie tohto príspevku pre zamestnaného člena domácnosti.
Aktivačný príspevok je v súčasnosti poskytovaný v rovnakej sume každému členovi domácnosti, bez ohľadu na to, či vykonáva menšie obecné služby, alebo sa vzdeláva, alebo má príjem zo závislej činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy.
“Pre zvýšenie podpory vo vzťahu k uplatneniu sa na trhu práce, udržaniu si práce za nižšiu mzdu, ako aj zvýšenia príjmu sa navrhuje podporiť a motivovať vyššou sumou aktivačného príspevku tých členov domácností, ktorí majú príjem zo závislej činnosti, nakoľko vyvíjajú väčšiu snahu o vymanenie sa z hmotnej núdze najmä vlastnou prácou,” zdôvodnilo ministerstvo.
Novela zákona má upraviť aj hranicu, do ktorej sa nebude započítavať príjem žiaka strednej školy alebo študenta vysokej školy v rámci posudzovania nároku na hmotnú núdzu, a to z 1,2-násobku sumy životného minima na 3-násobok.
“Cieľom je podporiť ich participáciu na riešení nepriaznivej sociálnej situácie svojej rodiny,” priblížil rezort práce.
Ďalším opatrením je rozšírenie okruhu osôb, u ktorých sa nebude skúmať možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, a to o tehotné ženy od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu a o poberateľov predčasného starobného dôchodku.
Novela zákona rieši aj posudzovanie nároku na dávku v prípade člena domácnosti, ktorý je na zahraničnom študijnom pobyte zabezpečenom prostredníctvom štipendia alebo grantu.
“Ďalej sa navrhuje, aby nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevznikol domácnosti, ak sa najmenej jeden z jej členov zdržiava v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní,” uviedlo ministerstvo.
Tiež navrhuje, aby sa deti do 25 rokov a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia, posudzovali ako členovia domácnosti spolu so svojimi rodičmi, bez skúmania, či žijú v domácnosti spolu s rodičmi.
Návrhom zákona sa zavádzajú aj sankcie zníženia aktivačného príspevku a ochranného príspevku, v prípade nesplnenia zákonom ustanovených povinností.
Poberatelia v hmotnej núdzi si budú musieť dať pozor aj na včasné doručenie potvrdenia úradu o rozsahu odpracovaných hodín. Budú tak musieť urobiť do troch pracovných dní po skončení mesiaca.
Rezort práce predpokladá, že v budúcom roku počet príjemcov v hmotnej núdzi bude 105.590, na aktivačný príspevok by malo mať nárok 45.157, zvýšený aktivačný príspevok by malo získať 2248 ľudí.
Novela zákona by mala mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, opatrenia by si mali vyžiadať 5,41 milióna eur v budúcom roku.
