Čudoval som sa, ako je možné, že píšu takto prorusky, hovorí o slovenskom médiu vodca krymských Tatárov Džemilev

7.4.2017 6:00

Vodca krymských Tatárov Mustafa Džemilev si myslí, že ak by mala Ukrajina jadrové zbrane, tak by si Rusi nedovolili voči Ukrajine to, čo si dovolili. Zároveň predstavil svoj pohľad na riešenie okupovaného Krymu a popísal aj svoj telefonát s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. „Som si vedomý, že na Slovensku sú rôzne sily a sú tu aj proruské tendencie, čo som videl tiež v médiách,“ povedal pre PL Džemilev.

Čudoval som sa, ako je možné, že píšu takto prorusky, hovorí o slovenskom médiu vodca krymských Tatárov Džemilev
Foto: TASR
Popis: Vodca krymských Tatárov Mustafa Džemilev

Spoluzakladateľ a čestný prezident Euroatlantického centra Mario Nicolini v úvode privítal hosťa, ktorým bol vodca krymských Tatárov Mustafa Džemilev. Témou tlačovej konferencie bol život na anektovanom Kryme a európska perspektíva. Podujatie realizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku v spolupráci s Partners for Democratic Change a Nadáciou otvorenej spoločnosti. Pozornosť od začiatku pútala aj prítomnosť ruského diplomata, ktorý si počas celej tlačovej konferencie písal poznámky.

Mario Nicolini predstavil Džemileva ako osobnosť nenásilného odporu, ktorý vyrastal v exile v Uzbekistane. Po návrate na Krym a následnej anexii Krymu Ruskom v roku 2014 mu zakázali vstup na ruské okupované územie. Teraz žije v Kyjeve a je ukrajinským poslancom.

„Pre nás je veľmi dôležité, aby sa vedelo, ako sa žije na okupovanom Kryme. Je to pre nás o to dôležitejšie, že agresor, ktorý okupoval Krym, tak šíri po celom svete svoju klamlivú propagandu,“ začal svoj prejav Džemilev, ktorý je podľa jeho slov predstaviteľom pôvodného národa Krymu - krymských Tatárov, ktorí sa vďaka imperiálnej politike Ruska stali menšinou na Kryme. Džemilev pripomenul aj históriu krymských Tatárov, ktorí vždy bojovali nenásilným spôsobom proti Rusku, napriek tomu stovky predstaviteľov väznili počas diktatúry Josifa Stalina.

Telefonát s Putinom

Džemilev zdôraznil, že po páde komunizmu sa práve vďaka demokracii na Ukrajine podarilo hájiť kultúru, jazyk a práva krymských Tatárov. Pred tromi rokmi sa však udiala ruská okupácia, pričom v marci 2014 bolo usporiadané referendum. „Ruská propaganda prehlásila, že sa referenda zúčastnilo 80 % obyvateľstva a 96 % z toho hlasovalo za pripojenie Krymu k Ruskej federácii. Tieto čísla sú však klamstvom, lebo aj správa samotnej ruskej tajnej služby FSB hovorí, že referenda sa zúčastnilo 34,2 % obyvateľstva Krymu. Našťastie, svetová verejnosť neprijala toto referendum a neuznala ho,“ dodal Džemilev s tým, že Vladimir Putin mu počas 40-minútového telefonického rozhovoru sľuboval, že Krym sa stane lepším miestom na život a bohatšou krajinou, ale začali sa represie voči nemu a iným aktivistom.

„Bolo to veľmi zaujímavé, pretože on začal s komplimentmi, že som celosvetovo uznávaný obhájca ľudských práv a vodca krymských Tatárov. O niekoľko týždňov neskôr ma nazval parazitom, ale vtedy počas nášho telefonátu sa ku mne správal s veľkým rešpektom. Parazitom ma nazval, lebo sme sa nedohodli,“ opísal Džemilev svoj telefonát s Putinom.

Vojenskou cestou oslobodenie Krymu nepôjde, hovorí Džemilev

Vodca krymských Tatárov vidí podobnosť súčasného režimu na Kryme so stalinským totalitným režimom v najhorších časoch. Rozdiel je podľa neho taký, že miznutie a vraždenie ľudí na Kryme nebolo kedysi ani zďaleka také, ako je dnes. „Represie a zastrašovanie voči krymským Tatárom je cieľom Rusov, aby títo pôvodní obyvatelia opustili Krym,“ pokračoval Džemilev, ktorý tvrdí, že na Kryme boli rozmiestnené dokonca aj jadrové hlavice. Z toho dôvodu nie je reálne oslobodenie Krymu vojenskou cestou.

Jediným riešením je diplomatická cesta, nátlak občianskej spoločnosti, medzinárodných spoločností a nátlak prostredníctvom ekonomických sankcií. V západnej Európe však Džemilev eviduje hlasy, že sankcie prinášajú škody ekonomikám západných krajín, čo sám aj pripustil. Napriek tomu si myslí, že sloboda, mier a bezpečnosť za túto cenu stoja.

„Ak by sme mali jadrové zbrane, tak by si Rusko netrúfalo spraviť to, čo spravilo voči Ukrajine,“ myslí si Džamilev, pričom škody, ktoré Rusko na Ukrajine spáchalo, má podľa neho hodnotu desiatok miliónov dolárov, nehovoriac o ľudských životoch. Jeho snahou je vysvetliť, že ak krajiny vystupujú na obranu Ukrajiny, vystupujú aj na obranu svojej krajiny.

Expanzívnosť Ruska a tendencia zaberať cudzie územie je podľa Džemileva konštantou ruskej povahy. Krymskí Tatári sa vždy proti tomu bránili, ale pre Rusko je Krym strategické územie.

„Stratégia Ukrajiny a stratégia krymských Tatárov je, že rozhodne nechceme na Kryme žiadne krviprelievanie,“ zdôraznil Džemilev.

Na snímke vodca krymských Tatárov Mustafa Džemilev

Kroky Európskej únie by sa podľa vodcu krymských Tatárov mali týkať hlavne troch oblastí - ekonomickej, vojenskej a v otázke zachovania sankcií voči Rusku. Ekonomická situácia Ukrajiny a jej občanov je podľa neho ťažká a stále sa zhoršuje, čo využíva Rusko, ktoré sa snaží poštvať obyvateľov voči vláde a vedeniu krajiny. Uvítal by pomoc v podobe napríklad ekonomických pôžičiek.

V prípade vojenského aspektu je vidieť deficit bojaschopných mužov, ktorí nemajú dostatočnú výzbroj. „Je potrebné vyzbrojiť ukrajinskú armádu, aby mohla účinne odraziť ruskú agresiu,“ uviedol s tým, že majú záujem iba o zbrane, brániť sa chcú sami. Toto Džemilev vníma ako prirodzenú súčasť bezpečnostných garancií, ktoré Ukrajine dali veľmoci v rámci Budapeštianskeho memoranda.

„Čo sa týka života na Kryme, hospodárstvo urobilo po okupácii krok naspäť. Krym bol vždy závislý od turizmu, návštevnosť však po okupácii klesla. V súčasnosti jedinými turistami sú Bielorusi či Rusi,“ opísal bežný život na Kryme Džemilev s tým, že väčšina potravín, pitnej vody, elektrickej energie sa vždy dovážala z pevninskej Ukrajiny. V súčasnosti Rusko zabezpečuje nejaké dodávky energie, sú však podľa neho 10- až 15-krát drahšie ako dodávky z Ukrajiny.

Dominantným pocitom Rusov na Kryme je strach

„Ak sa počas prvých dní ruskej okupácie Krymu mávalo ruskými vlajkami, tak niečo také tam už neuvidíte. Dominantným pocitom Rusov na Kryme je strach. Povedať niečo proti okupácii sa boja, takže radšej mlčia,“ pokračuje Džemilev.

Na otázku Parlamentných Listov, od akých krajín čakala Ukrajina väčšiu podporu počas okupácie Krymu a či očakával od susedného Slovenska a najvyšších ústavných činiteľov tvrdšiu kritiku voči Rusku, odpovedal Džemilev, že v 21. storočí by nikto nečakal, aby nejaká cudzia krajina vtrhla na územie inej krajiny a pripojila jej časť k vlastnému teritóriu.

„Je to skutočne nečakané, hlavne, pokiaľ sa to netýka nejakej banánovej republiky, ale krajiny, ktorá je členom Rady bezpečnosti OSN s možnosťou veta. Keď prišlo k okupácii, zastupiteľské úrady - aj zastupiteľské úrady USA, nás prosili, aby neprišlo na Kryme ku krviprelievaniu a aby sme nedali zámienku Rusku. Sľubovali nám však, že prijmú efektívne opatrenia na našu obranu. Očakávali sme predovšetkým opatrenia zo strany signatárov Budapeštianskeho memoranda, to znamená zo strany Spojených štátov a Veľkej Británie,“ povedal Džemilev.

Aj na Slovensku sú podľa Džemileva proruské tendencie

Pre vodcu krymských Tatárov sú nepochybné na Slovensku aj ruské tendencie, ktoré si všimol hlavne na portáli Hlavné správy.

„Ďalší pozitívny moment sú ekonomické sankcie voči Rusku. Pre nás je uspokojivá tiež silná podpora Slovenska. Slovensko je pilierom podpory sankcií v Európe. Sme za to veľmi vďační a hovoril som to aj pri stretnutí so slovenským prezidentom Andrejom Kiskom. Kiska ma uisťoval, že Slovensko bude aj naďalej sankcie podporovať. Som si vedomý, že na Slovensku sú rôzne sily a sú tu aj proruské tendencie, čo som videl tiež v médiách. Pred príjazdom som si robil mediálny rešerš a pri Hlavných správach som sa čudoval, ako je možné, že píšu takto prorusky. Následne mi bolo objasnené, že ruská propaganda takto funguje a existujú médiá, ktoré sú platené ruskými peniazmi,“ uzavrel Mustafa Džemilev.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: OS
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Kapitalizmus priniesol zlo. Nepoznám príliš veľa ľudí, ktorým 17. november poskytol slobodu a demokraciu. Mytológii o dobrých Havloch a zlých komunistoch verí čoraz menej ľudí, bije smerák Blaha

17:10 Kapitalizmus priniesol zlo. Nepoznám príliš veľa ľudí, ktorým 17. november poskytol slobodu a demokraciu. Mytológii o dobrých Havloch a zlých komunistoch verí čoraz menej ľudí, bije smerák Blaha

Za socializmu mali ľudia prácu, bývanie, vzdelanie a zdravotnú starostlivosť. Decká nefetovali, nebo…