Podľa univerzitného profesora Žigu Turka síce väčšina moslimov nie sú teroristi, no pravdou je, že väčšina páchateľov teroristických činov v Európe od roku 2001 sú moslimovia.
„Pätnásť miliónov európskych moslimov vygenerovalo viac teroristov vrátane tisícov, ktorí odcestovali do Iraku či Sýrie, aby sa pripojili k ISIS, ako pol miliardy Európanov. Táto skutočnosť ukazuje, že ich integrácia v Európe, najmä vo Francúzsku, bola chybná,“ píše z pozície člena Akademickej rady Centra pre európske štúdie Wilfrieda Martensa.
Čo Európa nemôže urobiť?
Vojnové ťaženia Západu v Afganistane a Iraku podľa neho dosiahli jediné – preskupenie radikálnych islamistov do inej organizácie. „Bombardovaním na Blízkom východe tiež nedosiahneme viac,“ myslí si. Čo by sme teda mali urobiť? „Zastaviť migračné toky a zlepšiť hraničné kontroly. To by dávalo zmysel aspoň do tej doby, keby sme sa naučili, ako lepšie integrovať moslimov do našej spoločnosti,“ ponúka riešenie.
No ale, čo s tými, ktorí už v Európe žijú? „Neverím, že by sme dosiahli viac násilím. Oplotenie moslimských get alebo posielanie mladých ľudí bez práce do pracovných táborov je nespravodlivé, nehumánne a hlúpe. Policajné a bezpečnostné kontroly sú len poslednou možnosťou obrany. Súboje s islamistami môžu byť vyhraté zbraňami, nie vojnou,“ uviedol.
„Možno potrebujeme viac sociálnych pracovníkov v moslimských štvrtiach. Viac basketbalových a futbalových ihrísk. Viac a lepších učiteľov na školách. Viac pracovných miest a alebo vyšší sociálny štandard,“ zamýšľa sa. „Nie som si tým však taký istý, pretože tieto služby sú už pomerne rozsiahle,“ oponuje.
Vyhrať vojnu kultúr
Slovinský exminister školstva sa vyjadril, že v poslednej dobe sa stalo politicky nekorektné tvrdiť, že za posledných päťsto rokov sa európska civilizácia vďaka jasne viditeľným úspechom stala tou najúspešnejšou na planéte.
„Európa to nedosiahla z dôvodu rasovej alebo genetickej nadradenosti. Nemali sme lepší hardvér, mali sme lepší softvér (program zakódovaný v hlave, pozn. red.). Boj s islamským extrémizmom je o boji dvoch softvérov. Toho, ktorý aktivoval najúspešnejšiu civilizáciu na Zemi, a druhého, ktorý, ak sa používa dogmaticky, udržiava celé národy v stredoveku,“ vysvetlil.
Ako si majú Francúzi poradiť s radikálnymi moslimami? Podľa Turka by malo byť vo Francúzsku „in“ nebyť členom miestneho gangu prisťahovalcov, ale byť súčasťou civilizácie, ktorá vybudovala také svetové skvosty ako Champs-Élysées, Tuileires a Arc de Triomphe, Katedrálu Notre-Dame, kostol Saint-Sulpice alebo Eiffelovu vežu. Prisťahovalci žijúci vo Francúzsku by mali byť hrdí, že sú súčasťou krajiny, ktorá dala ľudstvu Johanku z Arku, Louisa Pasteura, Marie Curieovú či Clauda Debussyho. To je už úlohou miestnych elít.
Západná veda zmenila svet
Profesor tiež pripomína históriu starého kontinentu. „Ako sa vôbec dá Európa porovnať s úspechmi krajín, z ktorých moslimovia žijúci v Európe prišli? Politicky nekorektná otázka? Ponúkam politicky nekorektnú odpoveď: Na vrchole svojej moci pridali minarety k najväčším budovám na svete v tej dobe, keď kresťanská cirkev postavila Chrám Božej Múdrosti v Istanbule, ktorý je jeden z najznámejších sakrálnych stavieb sveta,“ uviedol. Hoci sa to podľa neho môže zdať dramaticky prehnané, arabská veda v stredoveku zaznamenala nemálo úspechov. Problém však vidí v tom, že ich zadržiavala vo veži zo slonoviny. „Bola to zase len západná veda, ktorá zmenila svet,“ zdôraznil.
„Prečo teda nie sme na Západe schopní podeliť sa o hrdosť na úspechy našej civilizácie, ktoré by mohli byť príkladom pre imigrantov? Prečo nechcú všetci imigranti prispieť k jej ďalšiemu rozvoju?“ pýta sa. Moslimská mládež by sa podľa Turka mohla podieľať napríklad na výstavbe najväčšieho lietadla a najrýchlejších vlakov na svete. „Namiesto toho, že niektorí z nich ich plánujú bombardovať,“ doplnil. „Európa mala otvorené hranice dlhú dobu, oni boli vítaní, a predsa mnohí z nich zostávajú cudzincami,“ uviedol.
Ak nie sme schopní ubrániť si svoje, nastúpi iné
Žiga Turk vyčíta Európanom, že stratili vieru v seba, prestali byť hrdí na svoje vlastné úspechy a korene. „Ako môžeme žiadať od Afričana alebo Araba, aby túžil stať sa súčasťou tejto veľkej civilizácie v čase, kedy niektorí Európania zapierajú svojich otcov, náboženstvo, civilizáciu a jej úspechy?“ uviedol.
„Nie, vážení, sloboda, rovnosť, bratstvo nie sú univerzálne ľudské hodnoty. Ani život, sloboda a snaha o šťastie. Jedná sa o západné hodnoty. Vyrobené vo Francúzsku, vyrobené v USA! Do tej doby, kým sa my hanbíme byť Európanmi, nemôžeme očakávať, že prisťahovalci sa budú chcieť stať súčasťou našej spoločnosti a kultúry,“ zdôraznil.
Európska spoločnosť je v zásade sekulárna. „Je v nej dostatok priestoru pre moslimské a iné náboženstvá, kultúry a identity, ale bez mrzačenia pohlavných orgánov žien, dohodnutých sobášov neplnoletých, nerovnosti pohlavia, ukameňovania gayov a blogerov,“ píše.
„Ak byť Európanom nie je pre ľudí dostatočne inšpirujúce, potom je len správne, že Európu obsadia kultúry, ktoré toho budú schopné. Vákuum vytvorené relativizmom, koncepčnou entropiou a kultúrnou kapituláciou bude naplnené niečím iným. Kýmkoľvek vrátane Salafistov a čím skôr, tým lepšie. Bude menej obetí,“ vyjadril svoj názor.
Nezabudnite na Paríž 1789
Džihádisti zabíjajú nevinných, naša metóda by zase podľa profesora Turka mala byť „zadržať a potrestať podozrivých“. „Ak chceme vyhrať vojnu kultúry, to posledné, čo by sme mali urobiť, je opustiť naše zásady a hodnoty,“ dodal.
„Tak dlho, kým sa nepreukáže opak, všetci, moslimovia a nemoslimovia, sú slobodní a rovní občania so všetkými svojimi slobodami, právami a povinnosťami. Oni boli, sú a budú rovnakí, možno preto, že pred 2 000 rokmi niekto povedal, že sme všetci deti Božie. A rozhodne aj preto, že v Paríži v roku 1789 niekto napísal: ,Ľudia sa rodia slobodní a s rovnakými právami.‘ Nielen ak zabudneme na tieto slová, ale aj keď ich poprieme, kto a pri akej príležitosti ich vymyslel, Európa, ako ju poznáme, bude mŕtva,“ uzavrel svoju úvahu profesor Žiga Turk.
