Rohingovia podľa mediálneho hlavného prúdu utekajú do Bangladéša pred násilím, ktorého sa im dostalo od budhistov v Mjanmarsku. Svet je tým pobúrený, Barma čelí ostrej medzinárodnej kritike a internet zaplavujú dramatické videá migrujúcich sprievodov. Niektorí dokonca požadujú, aby najvýznamnejšej osobnosti mjanmarského vládnuceho režimu Su Ťij bola odobraná Nobelova cena, ktorú dostala za opozičnú činnosť proti predchádzajúcej vláde, alebo ju rovno obviňujú z genocídy.
Český právnik a komentátor Tomáš Tyl upozorňuje, že vec rozhodne nie je taká jednoduchá, ako nám ju prezentuje hlavný mediálny prúd. „Prečo ma to neprekvapuje?! Asi preto, že na rozdiel od redaktorov poznám históriu. Takže – povedzme si otvorene, že s Rohingami sa Mjanmarsko stretáva nejakých 300 – 400 rokov a nie je to žiadny med. Rohingovia sú kryštalickou ukážkou nezlučiteľnosti islamu s akoukoľvek inou kultúrou,“ podotkol k súčasnej situácii Tyl. Podľa jeho slov sa počet Rohingov strojnásobil počas 40 rokov na prelome 19. a 20. storočia, keď využili nabádanie britských kolonizátorov. Začali ničiť všetko neislamské a začali násilne vytláčať pôvodných obyvateľov. Arakánsky štát je jednou z kolísok veľkých civilizácií, kde žili Rakhinovia.
„Budhistickí Rakhinovia žili pomerne mierumilovne po tisícročia. Potom začali z Bangladéša migrovať moslimskí Rohingovia a nastal problém. Ako býva dobrým zvykom, najväčší problém spôsobili Briti, keď si na tomto území počas 2. svetovej vojny skúsili vyzbrojiť svoje vlastné jednotky – samozrejme, multikultúrne, takže dali zbrane aj Rakhinom, ale hlavne Rohingom. A aké to bolo, milé deti, prekvapenie, keď moslimskí Rohingovia namiesto boja proti Japoncom obrátili získané zbrane proti budhistickým Rakhinom!“ opísal Tyl eskaláciu náboženského konfliktu.
Takže keď moslimskí Rohingovia vyznávajúci wahhábizmus skúsili vybiť budhistických Arakáncov, ktorí boli všetci poľnohospodári, a najmä dedinčania nemali o nejakom boji ani potuchy, podľa Tyla sa stalo to, čo sa občas stáva – mierumilovní budhisti sa zorganizovali. Moslimskí Rohingovia si tak v 2. svetovej vojne so svojím náboženstvom mieru urobili vlastnú vojnu, v ktorej boli porazení. Boli to viac ako tri roky krutého násilia, keď Briti úplne zmätene prihliadali, čo sa im deje pod rukami,“ uvádza Tyl a dodal, že Rohingovia po roku 1948 vyhlásili džihád. „Lúpilo sa, vraždilo sa, znásilňovalo sa – jednoducho normálny stav v náboženstve mieru…“ dodal.
„Najviac moslimov je na severe Arakánskeho štátu. Samozrejme, táto oblasť chcela byť oddelená od zvyšku Arakánu a vyhlásiť samostatný moslimský štát. Od tej doby sa nič nezmenilo – len tá moslimská migrácia z Bangladéša skrátka Mjanmarčanov baví stále o trochu menej. Fakticky sa tam bojuje takmer 80 rokov. Kam prídu Rohingovia, začnú uplatňovať wahhábizmus a miestne obyvateľstvo končí.“ Väčšinové budhistické Mjanmarsko sa snaží zabrániť tomu, aby sa na jeho území kumulovali džihádisti, a chce udržať Barmu budhistickú. No, takže Maďari stavajú ploty, Mjanmarčania kladú míny a len my si myslíme, že ‚to predsa bude dobré‘…“ uzavrel Tyl.
Ako uznávajú médiá, k najnovšej vlne násilia došlo koncom augusta, keď Rohingovia zaútočili na policajné stanice a vojenské stanovisko v Arakanskom štáte v Mjanmarsku. Zahynulo spolu 29 vojakov, úradníkov a civilistov. V následných útokoch mali mjanmarské jednotky zabiť až 399 vzbúrencov.
