Chmelár sa vracia k Dankovi: Doplietol, čo mohol, lenže čo niektorí predvádzajú... Nenávisť voči Rusku, hanobenie národa, šovinizmus najhrubšieho zrna

30.11.2017 8:51

Analytik Eduard Chmelár sa na svojom webe vracia k vystúpeniu Andreja Danka v ruskej Štátnej dume v texte s názvom Možnosti spolupráce slovanských štátov. V ňom označuje kritické reakcie za hystériu a dodáva, že okrem oprávnenej kritiky je v slovenskej spoločnosti čoraz viditeľnejší šovinizmus namierený proti Rusku.

Chmelár sa vracia k Dankovi: Doplietol, čo mohol, lenže čo niektorí predvádzajú... Nenávisť voči Rusku, hanobenie národa, šovinizmus najhrubšieho zrna
Foto: Reprofoto/Facebook:Eduard Chmelár
Popis: Eduard Chmelár
Časť verejnosti, odborníkov aj novinárov by za niektoré svoje nenávistné postoje voči Rusku mali podľa Chmelára na krku obvinenie z trestného činu hanobenia národa, ak by takýmto spôsobom hovorili o najväčšej krajine sveta v západných krajinách. „Na tento problém treba začať upozorňovať, lebo to, čo sa nám tu celkom legálne rozmáha vo verejnom priestore, už dávno nie je kritika ruskej politiky, ale politika štvania a nenávisti proti ruskému národu, čiže šovinizmus najhrubšieho zrna,“ myslí si Chmelár, ktorý menuje napríklad poslancov NR SR Františka Šebeja (Most-Híd) alebo Petra Osuského (SaS). 
 
V súvislosti s návštevou Andreja Danka v Moskve analytik nerozumie, prečo by „predseda parlamentu suverénneho štátu nemal vystupovať v ktoromkoľvek parlamente iného štátu“, ako to urobil Danko. „Už vôbec nerozumiem, prečo by takáto cesta mala byť porušením našej zahraničnopolitickej orientácie. My sme sa vari zaviazali k tomu, že budeme chodiť už len do krajín EÚ a NATO a kamarátiť sa len so západnými štátmi? Čo je toto za ohavnú obmedzenosť?“ kladie si Chmelár rečnícku otázku. 
 
Ďalej v texte pripomína rok 1989 a nádeje, „že nás už nikto nebude obmedzovať v cestovaní a spolupráci s inými národmi“.
 
„Neviem ako vy, ale ja som na námestia počas revolúcie nechodil preto, aby nám opäť niekto diktoval, s kým sa máme priateliť a s kým nie, aby opäť niekto vytváral nepriechodné hranice pre zmenu s východnými štátmi. Tak ako vtedy aj teraz som vnútorne slobodný človek a nenechám sa o túto slobodu pripraviť modrými politrukmi,“ píše bývalý rektor Akadémie médií v Bratislave. 

Dankovo vystúpenie v Moskve

Prejav predsedu Národnej rady SR v ruskej Štátnej dume nebol podľa Chmelára obsahovo najšťastnejší. Poukázal aj na jednu faktickú chybu v Dankovom vystúpení. 
 
„Opäť doplietol, čo mohol, pomýlil si nás s východnými Slovanmi a namiesto „bez veľmocí“ oznámil prekvapeným ruským poslancom, že s veľmocami sa nedá vytvárať mier. Rovnako mu vyčítam, že ako deklarovaný priateľ Ruska nedokázal využiť tento prejav na to, aby otvoril niektoré boľavé kapitoly našich vzájomných vzťahov, ponúkol ich novú perspektívu a vyzval Rusov na odvahu začať budovať novú kvalitu vzťahov so Západom,“ dodáva Chmelár.
 
Analytik tvrdí, že spriatelené štáty by si mali vedieť vyjasniť aj nepríjemné veci. „Toto všetko bolo zrejme nad mentálne schopnosti Andreja Danka, ale rozhodne mu nemožno vyčítať, že pred Štátnou dumou vystúpil, lebo takéto prejavy sa považujú v medzinárodných vzťahoch za česť a zároveň sa nimi vzdáva česť občanom krajiny, nie politikom,“ analyzuje Chmelár. 

Slovanská vzájomnosť 

Osobitnou kapitolou Dankovho príhovoru v Moskve bol podľa Chmelára jeho dôraz na slovanskú vzájomnosť, ktorú viacerí kritici prejavu predsedu NR SR spochybnili ako nezmysel. Analytik pripomína rozhnevanú reakciu šéfa Zahraničného výboru NR SR Františka Šebeja, ktorý povedal, že je to slovanská vzájomnosť, ktorá „umožňuje Rusom zabíjať na Ukrajine“. 
 
Podľa Chmelára je Šebejova reakcia podobná tomu, ako „keby niekto po druhej svetovej vojne tvrdil, že jednota a mier v Európe nie sú možné“, lebo „Francúzsko a Nemecko, ako medzi sebou po stáročia bojovali“. Analytik preto hovorí o hlbokom nepochopení slovného spojenia slovanská vzájomnosť zo strany slovenských kritkov Dankovho prejavu. „Zmysel slovanskej vzájomnosti nikdy nebol v tom, že by popierala konflikty medzi Rusmi a Poliakmi alebo Srbmi a Chorvátmi, ale práve v humanistickej myšlienke, ako tieto spory urovnať,“ píše ďalej Chmelár. 
 
Eduard Chmelár
Eduard Chmelár, analytik
 
Kritiku od analytika si vyslúžila aj reakcia novozvoleného predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Juraja Drobu, ktorý vyhlásil, že slovanská vzájomnosť je „mýtus a utópia, ktorá tu nikdy neexistovala“. Chmelár odporúča Drobovi lekciu zo slovenských dejín. „Ak pán poslanec nechce vyznieť ako hlupák, mal by si naštudovať základné fakty z histórie,“ píše. 

Moskva zneužívala slovanskú vzájomnosť

V tejto súvislosti pripomína analytik Kollárovu koncepciu slovanskej vzájomnosti, ku ktorej sa prihlásilo ako k svojej zakladateľskej myšlienke Masarykovo Československo aj Slovanský zjazd v Prahe počas revolúcie roku 1848 a ďalšie historické udalosti, ktoré podľa neho dokazujú slovanskú vzájomnosť. 
 
Na druhej strane Chmelár priznáva, že kritici všeslovanskej myšlienky majú pravdu v tom, že nie všetky jej aspekty sú dnes použiteľné. „Zaliečať sa Rusom všeslovanskou vzájomnosťou znamená chodiť po veľmi tenkom ľade. Jednak preto, že tento ideový smer nikdy nebol v centre ruského myslenia či politiky. No najmä preto, že Moskva zneužívala slovanskú vzájomnosť vždy iba na mocenské ciele,“ vysvetľuje analytik.  
 
Chmelár v závere tvrdí, že ak chceme oživiť ideu slovanskej vzájomnosti, musíme sa vrátiť k jej kollárovskej koncepcii: povýšiť zmysel svojho národného bytia na čistú humanitu. „Zmyslom existencie Slovanov je vybojovať spoločne „korunu humanity“. Slovanská vzájomnosť nemala byť účelová zastávka na ceste k národnej identite, ale príspevok k duchovnému životu celého ľudstva,“ myslí si analytik.

Slovania v EÚ

Spoluprácu slovanských národov si dnes vie Chmelár predstaviť aj na úrovni Európskej únie. „Ak by mala podobu organizovanej alebo koordinovanej štruktúry (podobne ako V4), mohla by zásadným spôsobom zasiahnuť do vývoja Európy,“ dodáva. 
 
Chmelár ďalej pripomína, že populácia šiestich slovanských štátov EÚ, teda Poľska, Česka, Slovenska, Slovinska, Chorvátska a Bulharska dnes predstavuje vyše 66 miliónov obyvateľov. Keď sa pridá k EÚ aj Srbsko, bola by populácia slovanských národov v rámci únie až 73 miliónov. 
 
„Takáto sila sa nedá ignorovať. Je, samozrejme, vecou diskusie, či by malo ísť len o spoluprácu kultúrnu alebo aj ekonomickú a politickú, v každom prípade si myslím, že je v našom záujme pokúsiť sa o vytvorenie niečoho na spôsob „Slovanskej iniciatívy“ alebo „Ligy slovanských štátov“, ktorá by mohla koordinovať naše postoje v rámci EÚ,“ navrhuje analytik. 
 
Spolupráca slovanských štátov na báze regionálneho zoskupenia môže byť podľa Chmelára výrazným kvalitatívnym prínosom pri budovaní spoločnej Európy, ktorá by mohla by prispieť k mieru, porozumeniu, vzájomnej podpore a zbližovaniu stanovísk. 
 
„Prirodzene, toto je štátnická iniciatíva, ktorá by sa najlepšie ujala, keby ju navrhol a presadil napríklad slovenský prezident. A hoci od toho súčasného to očakávať nemožno, ponúkam túto ideu ako príspevok do diskusie o novej kapitole vzťahov slovanských štátov, ktorá by sa zamerala na spoločné záujmy a budúcnosť v európskom priestore a neblúznila by o politickom zjednotení pod labou ruského medveďa,“ uzatvára Eduard Chmelár. 
 
Celý text nájdete TU
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: top
Diskusia obsahuje 1 príspevkov Vstúpiť do diskusie Vytlačiť

Ďalšie články z rubriky

Prezident sa zastal gejov a Blaha zhodnotil: Postmoderný idiotizmus. Rozmaznané decká s daňovým podvodníkom Kiskom bojujú za ružový kapitalizmus

9:00 Prezident sa zastal gejov a Blaha zhodnotil: Postmoderný idiotizmus. Rozmaznané decká s daňovým podvodníkom Kiskom bojujú za ružový kapitalizmus

Prezident Andrej Kiska prijal pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv zástupcov mimovládne…