Chmelár má plán na záchranu EÚ – treba skoncovať s NATO

    0
    Ilustračné foto (Autor: SITA)

    Demokratizovať Európsku úniu a dosiahnuť jej opätovný progres znamená podľa publicistu a občianskeho aktivistu Eduarda Chmelára vstup do otvoreného konfliktu so „skostnatenou“ EÚ.

    Vo svojom dnešnom obsiahlom komentári na portáli Aktuálne.sk sa Chmelár „odpichol“ od chystaného piatkového samitu lídrov krajín EÚ v Bratislave.

    Len formálne a teoretické?

    A hoci z diplomatického hľadiska ide pre Slovensko o nepochybne prestížnu udalosť, z politického hľadiska neočakáva známy publicista, že by malo prísť k nejakým konkrétnejším praktickým záverom.

    „Doterajší vývoj, keď sa ani na expertnej úrovni neprerokovalo nič podstatné, svedčí skôr o tom, že politické elity sú v otázke budúcnosti EÚ úplne bezradné. Preto sa dá v Bratislave očakávať maximálne vyjasnenie odlišných východiskových pozícií jednotlivých členských štátov k uvedeným témam, ktoré sa vzápätí predá verejnosti ako úspech,“ predpovedá Chmelár.

    Kľúčové budú pre ďalší vývoj EÚ podľa autora komentára dve oblasti: bezpečnosť a migrácia.

    Zjednotená armáda, hoci…

    Skvalitnenie bezpečnosti vidí 45-ročný rodák z Modry v spoločnej európskej armáde. Tá by však mala fungovať rozhodne na úplne iných princípoch a filozofii než ozbrojené zložky pod taktovkou NATO.

    „Namiesto nezmyselných a často neodôvodnených výdavkov na zbrojenie a zahraničné vojenské intervencie by sa prioritou mala stať teritoriálna obrana EÚ a politická, ekonomická a sociálna stabilizácia blízkeho okolia. Teda niečo, na čom USA napriek hlučnej propagande nemajú bytostný záujem,“ neodpustil si kritickú poznámku Chmelár, ktorý dlhodobo nesúhlasí s politikou Spojených štátov, Severoatlantickú alianciu nevynímajúc.

    „V dnešnom európskom záujme nie je udržiavanie neefektívneho, predraženého a zmilitarizovaného NATO ako historického reliktu infraštruktúry studenej vojny.“

    Európa sa podľa Chmelára musí dostať spod regionálnej hegemónie USA, a to v prvom rade odvážnejšou a menej ustráchanou rétorikou vo vzťahu k Američanom.

    Ako konkrétny pozitívny vzor uviedol Chmelár postavu niekdajšieho francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaulla, ktorý v roku 1963 odmietol stupňujúci sa americký nátlak na členstvo Veľkej Británie v Európskom spoločenstve.

    Juh proti stredu

    Druhou kľúčovou témou je otázka migrácie, pričom proti sebe stojí  viacero názorových prúdov, v tejto chvíli sú to najmä štáty V4 a proti nim stoja v kontraste názory južných štátov Únie.

    „V rozhovore pre francúzsky denník Le Monde grécky premiér Tsipras otvorene označil samit juhuza vytvorenie spoločnej platformy, ktorá bude v Bratislave požadovať vyššiu súdržnosť EÚ a solidaritu s krajinami európskej periférie, ktoré trpia v dôsledku prílevu utečencov ťažkými stratami – inak podľa nich Európska únia smeruje k priepasti,“ píše Chmelár.

    Demokratický deficit

    Podľa publicistu by sa mala ešte takisto riešiť aj iná dôležitá téma, konkrétne tzv. demokratický deficit Únie. To však bez ostrejšieho konfliktu nepôjde.

    „Ak sa chce dnes niekto úprimne zasadzovať za demokratizáciu Európskej únie, nemá inú možnosť, ako vstúpiť do otvoreného konfliktu s establishmentom EÚ. Takých lídrov, žiaľ, nemáme, a preto sa nedá spoliehať na premenu EÚ spoza rokovacích stolov samitu v Bratislave alebo kdekoľvek inde, ale túto zmenu musíme priniesť zdola. Súčasná podoba európskeho projektu si jednoducho vyžaduje svoju demokratickú opozíciu,“ dodal na záver Chmelár.

    - Reklama -