Medzinárodné obavy z použitia jadrových zbraní sú podľa Chmelára najväčšie od konca studenej vojny. V statuse na sociálnej sieti analytik pripomína slová amerických jadrových vedcov, ktorí „len týždeň pred zverejnením nových nukleárnych plánov Donalda Trumpa vydali vyhlásenie, v ktorom varovali, že tak blízko k zániku bolo ľudstvo naposledy v roku 1953, keď vrcholila studená vojna“.
Varovanie pred prípadným jadrovým konfliktom predniesol ostatne minulý mesiac aj pápež František, keď vyjadril obavy z toho, že sme na pokraji katastrofy. Na spustenie novej svetovej vojny stačí podľa hlavy katolíckej cirkvi náhoda.
Analytik tvrdí, že všetky spomínané varovania berie Európa na ľahkú váhu, a dodáva, že je správne vymedzovať sa voči autoritatívnemu Rusku. „Ale neviem, prečo to nerobíme voči čoraz viac zmilitarizovaným Spojeným štátom. Na politike Vladimira Putina nám môže prekážať množstvo vecí, ale v medzinárodných vzťahoch je predvídateľnejší ako nevyspytateľný Trump. A len človek zaslepený propagandou to nechce vidieť,“ píše Chmelár.
Podľa analytika doľahli v súčasnosti na Európu problémy, ktoré zasiala najmä na Blízkom východe, z ktorého teraz na starý kontinent prúdia tisícky ľudí. „Ako Európania si nedokážeme obrániť vlastnú identitu a zjednotiť sa, ak sa nevieme vymedziť voči politike mocností, ktorá škodí našim záujmom. Zatiaľ vieme iba strašiť obyvateľstvo Ruskom a paranoidne zveličovať hrozby z východu, ale nedokázali sme sa jasne vyhraniť proti deštrukčnej politike Spojených štátov,“ píše Chmelár s tým, že nová jadrová doktrína USA tiež patrí medzi globálne hrozby.
Nová jadrová politika USA upúšťa od postupného znižovania jadrového arzenálu, ktorý sa začal za vlády Baracka Obamu. Podľa analytika môžu takúto zmenu „kladne hodnotiť len šialenci“.
Chmelár tvrdí, že Európa nevyhnutne potrebuje politikov, ktorí budú podporovať udržanie mieru. Tí súčasní podľa neho síce hovoria o mieri, ale vraj len málokto z nich v prospech mieru skutočne pracuje.
„Namiesto vojen vyvážať do blízkeho zahraničia ekonomickú stabilitu. Namiesto intervencií vsadiť na diplomaciu. Namiesto posilňovania vojenských výdavkov posilňovať výdavky pre trvalo udržateľný rozvoj. A najmä – potrebujeme odvážnych lídrov, ktorí budú vystupovať nie ako lokaji cudzích zámerov a miestodržitelia imperiálnej moci, ale ako reprezentanti svojho ľudu, jeho potrieb, záujmov a cieľov. Nadchádzajúca doba si bude takýchto lídrov vyžadovať čoraz viac,“ uzatvára analytik.
- Reklama -
