Chceme, aby sa deti nedostávali do detských domovov, hovorí štátny tajomník Ondruš

    0
    Branislav Ondruš (Autor: TASR)

    Pred vyše desiatimi rokmi pristúpilo podľa jeho slov ministerstvo k deinštitucionalizácii. Cieľom tohto procesu bolo, aby deti umiestňované v detských domovoch vyrastali v prostredí, ktoré sa čo najviac podobá rodinnému prostrediu. “Reforma, ku ktorej pristupujeme teraz, vychádza z toho, aby sme urobili všetko pre to, aby sa deti do detských domovoch vôbec nedostávali, aby boli čo najmenej vynímané z rodinného prostredia, vysvetlil Ondruš. Ako tvrdí, zámerom je postarať sa aj o rodinu v kríze, aby dieťa z rodiny nemuselo byť vôbec odobraté.

    Poslankyňa Národnej rady (NR) SR Natália Blahová (SaS) však tvrdí, že túto hlavnú myšlienku z tejto novely nie je poznať. Ak podľa jej slov niekto chcel takýmto zásadným spôsobom meniť zákon, mal ho prepísať celý. “V týchto zmätkoch, ktoré nastali rôznym pozmeňovaním jednotlivých paragrafov sa podľa mňa nikto nebude dlhú dobu vyznať. Problém je miešanie rôznych foriem starostlivosti,” upozornila poslankyňa.

     Novela má podľa nej obrovské diery a bojí sa, že budú zneužité a vzniknú nebezpečné situácie. Ondruš argumentoval, že zákon má byť účinný od 1. apríla 2018, ale všetky ustanovenia, ktorými sa spustí systém, budú účinné až od 1.1.2019. “Ten čas využijeme na vzdelávanie, prípravu ľudí, koncepcií, programov či akreditácií, aby začali tie veci fungovať,” spresnil.

    Poslankyňa parlamentu Magdaléna Kuciaňová (SNS) túto novelu víta a vníma ju ako prínos. “Jednak z hľadiska samotného profesijného obsadenie, financovania, ale aj ďalších iných možných riešení,” podotkla s tým, že tejto novele treba dať priestor. Jedna vec je podľa nej zákon, druhá vec je vyhláška, ktorá presne rozmení jednotlivé podstaty zákona. Poslankyňa NR SR Soňa Gaborčáková (OĽaNO) vníma za pozitívne, že novela prináša nové možnosti práce s rodinou. Na druhej strane sa však pýta ministerstva, prečo prichádza táto reforma až po prevalených kauzách ako utýraná Lucka či Čistý deň. “Dnes na Slovensku je to tak, že náklady na dieťa v kamennom detskom domove sú 1000 eur a profesionálny náhradný rodič dostáva 225 eur. To je možno odraz, prečo nastoľovať veci inak. Vždy majú lepšie vyhliadky deti, ktoré odchádzajú z náhradného prostredia,” vysvetlila. 

    - Reklama -