Boli ste nedávno na Ukrajine. Aké z nej máte aktuálne pocity?
Mal som tam rôzne politické rokovania, ale môj osobný vnútorný dôvod bol, že sa dlhodobo obávam, aby nedošlo na Ukrajine k ďalšiemu Majdanu či nejakej sociálnej búrke, či politickému pnutiu. Pretože je tam plno ozbrojených ľudí, súkromné armády, neregistrovaní ozbrojenci Pravého sektora. Vieme, že sa mnohonásobne zvýšil obchod s nelegálne držanými zbraňami v Kyjeve, tak sa obávam, aby pri nejakom takomto výbuchu nedošlo k tragédii a následnému migračnému exodu Ukrajincov, čo sa v európskej politike dosť často spomína. Musím povedať, že z tohto hľadiska ma cesta upokojila. Bavil som sa s príslušníkmi opozície, samozrejme, aj s predstaviteľmi vládnucej koalície, s ľuďmi z mimovládnych organizácií a všetci ma uistili, že to nehrozí, že v podstate nie je proti komu revolúciu robiť. Ide o jedinú pozitívnu, ale výrazne dobrú správu z Ukrajiny, ktorú som si priniesol. Všetci uisťujú, že takýto scenár nehrozí. Ale, samozrejme, ako politik si uvedomujem, že po vojne v Juhoslávii to tiež ľudia hovorili a nakoniec sme zažili, ako rýchlo a hrozivo prišla vojna.
Ako sa tam teraz nahliada na minské dohody, lebo tie dodržiava len niekto a ako sa to komu hodí…
To je nesmierne zložitá otázka. Keby som vedel vysvetliť situáciu na Ukrajine, dostanem Nobelovu cenu. Isté je, že bežní občania si želajú ukončiť vojnu v Donbase v podstate za každú cenu, ale nie za cenu odtrhnutia. Na Podkarpatsku sa síce na problematiku pozerajú o niečo jednoduchšie – tak nech sa odtrhnú, ale nie je to, samozrejme, celková mienka. Tá je ukončiť vojnu, lebo všetci cítia, že krajinu rozdeľuje, ochudobňuje. Vlani bola inflácia 43 percent, tento rok „iba“ dvanásť, takže 65 percent inflácie, to by v Čechách boli davy v uliciach. A Ukrajinci to vydržali. Tento rok očakávajú nárast HDP o jedno až dve percentá, ale to je k mínus 12, teda minuloročnému poklesu, takže vojna krajinu vyčerpáva. Na druhej strane ľudia vo voľbách po Majdane volili proti oligarchii, proti korupcii a nič z toho sa im v podstate nesplnilo. Naopak, oligarchovia ešte zbohatli na vojnových dodávkach.
Korupcia sa azda trochu zmenšila, ale ona bola taká obrovská, že si to nevieme predstaviť. Nechcem špekulovať, ale hovorí sa na Ukrajine, že voliteľné miesto do parlamentu stojí päť miliónov dolárov a potom si to musia noví poslanci zúradovať späť. Či je to pravda, je otázka. Takisto sa hovorí, a mám to potvrdené z viacerých strán, že síce na Donbase sa bojuje, ale vyťažené uhlie z niektorých fungujúcich donbaských baní sa vyváža na Ukrajinu takým spôsobom, že ide vlak, a keď prechádza vojnovou zónou, hranicou, začne sa strieľať, na druhej strane sa akože musí schovať, vlak prejde do vnútrozemia a potom sa predáva uhlie z Afriky. Späť idú vagóny s potravinami, takže oligarchovia sa určite dohodnú. Čo považujem za zlú správu, že sa českí podnikatelia netaja tým, že ochrana biznisu a vlastníckych práv a podnikania je v Rusku lepšia ako na Ukrajine. A to nie je dobrá vizitka.
K minským dohodám. Tie sa nedodržiavajú, očakáva sa, že dôjde k nejakej úprave, mocnosti sa o tom dohadujú. Rusko je asi stále prítomné na Donbase a buduje si tým pravdepodobne budúcu pozíciu pre rokovania po Kryme a pre ukrajinskú vládu je zase neprijateľné usporiadať voľby v odtrhnutých oblastiach a rešpektovať ich výsledky, lebo odtiaľ odišlo vyše milión ľudí. Takže minské dohody nie sú dodržané ani z jednej strany. Zostáva obrovská otázka, čo s Krymom. Ako európske štáty nemôžeme akceptovať, že sa vyhlási referendum a štáť sa odtrhne k druhému štátu, hoci sú tu precedensy. Pre mňa je smutné, že to blokuje medzinárodnú politiku a dialóg s Ruskom, ktorý je nutný. Napísal som o tom článok, že by sa mala Ukrajina s Ruskom dohodnúť a Rusko by malo za Krym Ukrajine zaplatiť tak, ako Američania kedysi kúpili Aljašku od Ruska. To by bola jediná cesta k odblokovaniu problému. Samozrejme, ide o návrh a pre súčasnú ukrajinskú vládu je nemožné takto postupovať, ak sú „zahryznutí“ do fikcie, že musia dostať Krym späť. Ale všetci vedia, že ho nedostanú.
Myslíte, že by išlo takto podstatne znížiť ukrajinský dlh Rusku?
My vieme, že Rusko Krym nevráti. Pre Európu, Ameriku a Ukrajinu to blokuje akúkoľvek dohodu s Ruskom, lebo ide o neprijateľný spôsob zo všetkých medzinárodných hľadísk. Jediné riešenie je nejaká možnosť dohody o urovnaní. Nadhodil som potrebné, že by mohlo ísť o plyn zadarmo na desať rokov a zmazanie všetkých dlhov. Ukrajina predsa dlh Rusku nikdy nesplatí, však…
Čo považujem za veľký problém, je, že sme v Ukrajincoch vzbudili obrovské očakávania, EÚ aj NATO, či už asociačnou dohodou, čo je krok do Európskej únie, alebo spoluprácou s NATO. Reálne, nikto si nevie predstaviť, že by sme teraz vzali Ukrajinu do EÚ alebo do NATO, ani v nejakom výhľade. Obávam sa, že Ukrajina tak dostane ďalšiu frustráciu ľudí, ktorí boli natešení. Niekoľkokrát mi ukrajinskí poslanci spomenuli, že splnili všetky podmienky, ktoré im dala EÚ pre bezvízový styk, ale že to Brusel dal do nejakého balíčka s Tureckom, takže bezvízový styk zase nie je. Musím ale spresniť, lebo som bol teraz na ministerstve zahraničia a spýtal som sa na tento problém a bolo mi povedané, že to nie je úplne tak, že by splnili všetky podmienky, že si skôr oni myslia, že ich splnili. Dôležité ale je, že ľudia majú veľké očakávania – bezvízový styk, vstup do EÚ, vstup do NATO, a to sa zatiaľ všetko odsúva.
Spomenuli ste, že ste bol na Zakarpatsku. Aj odtiaľ sa ozývajú hlasy pre prípadnú federalizáciu, čerstvo sa tam aktivizovala rumunská časť obyvateľov…
Samozrejme, to považujem za problém. Keď jazdím do tejto oblasti ako turista alebo s humanitárnou pomocou do nemocnice, tak som sa o tom nikdy s nikým nebavil. Je pravda, že Rusíni sú iní. Akýkoľvek rozpad Ukrajiny by som však považoval za ďalšie potenciálne nebezpečenstvo. Spomeňme si napokon na rozpad Juhoslávie. Takže čo sa deje v Bukovine – myslím, že išlo o rumunskú političku, ktorá chce vyhlásiť samostatnosť, čo považujem za bláznovstvo a nerealizovateľnú vec.
Ak by som mohol zakončiť rozhovor, rád by som vašich čitateľov pozval na dovolenku na Podkarpatskú Rus a do Koločavy. Môžem ich stopercentne uistiť a garantovať, že je tam úplne bezpečne. Môžete jazdiť vlastným autom, nikto vám ho neukradne. Jazdia tam motorkári, sú tam hotely, reštaurácie a penzióny, kde sa hovorí po česky. V Koločave v žandárskej stanici si vás budú vážiť – je tam dobré pivo, výborné domáce jedlá, skvelá pálenka, všetko je veľmi lacné. Naozaj stojí za to tam ísť na dovolenku a môžem vás uistiť, že je tam krásne a bezpečne.
Množstvo aj českých turistov určite razantne kleslo…
Bohužiaľ, úplne. Ľudia, ktorí tam investovali do penziónu, Natálka a Valerij, ktorí majú žandársku stanicu… Tipoval by som, že počet českých turistov po vojne v Donbase mohol klesnúť o nejakých 70 až 80 percent. Ja som tam bol v minulom roku autobusom so speváckym zborom Perchta z Českého Krumlova. Štyridsať ľudí a všetkým sa tam veľmi páčilo a bola to nádherná dovolenka. Z Prahy cestujem autovlakom do Košíc, cez noc sa vyspím, ráno prejdem 300 kilometrov a som v Koločave – prekrásne výlety, príroda, vynikajúce jedlo a úplne bezpečne. Nebojte sa toho a choďte pomôcť Ukrajine tým, že strávite dovolenku na Podkarpatskej Rusi.
