„Podľa najnovšieho sčítania obyvateľov žije v Českej republike viac rytierov Jedi ako moslimov, čo znamená, že ich tam nie je mnoho,“ píše server hneď na úvod v narážke na slávnu filmovú ságu Hviezdne vojny. Napriek tomu sú mnohí Česi pripravení hlasovať za muža, ktorý varuje pred moslimskou imigráciou. Urobil z nej najsledovanejšiu politickú tému, predstavuje server súčasného českého prezidenta Miloša Zemana.
V článku nechýbajú ani fotografie hlavy štátu s becherovkou a dreveným samopalom mieriacim na novinárov, ktorý Zeman dostal ako darček pri cestách po českých a moravských krajoch.
Miloš Zeman. Zdroj: ReproFoto Twitter
S odvolaním sa na politológa Miloša Gregora z Masarykovej univerzity v Brne denník poznamenáva, že Česká republika teraz stojí na križovatke. Ľudia si v prezidentských voľbách budú vyberať medzi populizmom, nacionalizmom a nedôverou k Európskej únii aj prisťahovalcom na jednej strane a liberálnou demokraciou s otvorenými hranicami na druhej strane. Prvý smer vraj reprezentuje Miloš Zeman, druhý jeho vyzývateľ Jiří Drahoš.
Analytička britského týždenníka The Economist Emily Mansfieldová hovorí, že česká spoločnosť je rozdelená tak pol na pol. „Polovica krajiny preferuje otvorene proruského konzervatívneho politika, zatiaľ čo druhá polovica túži po niekom viac proeurópskom, štátnickom a pokojnejšom,“ zhŕňa dáma situáciu v krajine. Bez ohľadu na to, kto zvíťazí, ide o významné rozdelenie spoločnosti, ktoré hneď tak nezmizne.
Doktor Sean Hanley prednášajúci na University College London, ktorý sa zaoberá dianím v strednej Európe, dodáva, že tieto voľby budú vlastne referendom o Milošovi, o prezidentovi, ktorý je tak trochu iný ako jeho predchodcovia.
Sean Hanley pripomína, že prvým českým prezidentom bol dramatik Václav Havel, veľmi otvorený človek. Ten podľa akademika sníval o modernej Českej republike, v ktorej budú rešpektované práva menšín a sociálny systém bude rozvinutý podobne ako v krajinách na severe Európy. Miloš Zeman mal vraj s Václavom Havlom spoločné len to, že obaja boli silní fajčiari.
Václav Havel. Zdroj: TASR
Server denníka pripomína, že Zeman mal dostať pokutu za to, keď počas summitu NATO v Británii fajčil v hoteli, kde to bolo prísne zakázané. Inokedy sa zase chystal fajčiť vo verejnoprávnej Českej televízii, aj keď vedel, že sa to tam nesmie. Ale to je len ten najmenší z množstva jeho priestupkov proti správaniu v slušnej spoločnosti. Zeman sa podľa denníka ohradzuje proti Rómom a tiež proti moslimom, o ktorých tvrdí, že v Európe môžu rozpútať tzv. „superholokaust“.
Sean Hanley denníku prezradil, že Zeman sa pohybuje na českej politickej scéne mnoho rokov. Bol aj premiérom. A vždy bol známy tým, že nemal problém s kontroverznými vyjadreniami. Ale ako prezident má vraj na konte veľa incidentov, ktoré sa nezlučujú s dôstojnosťou, ktorá v Českej republike prináleží úradu prezidenta.
Denník dodáva, že keď na serveri YouTube do vyhľadávania napíšete slová „opitý český prezident“, nájdete video, v ktorom sa v roku 2013 Miloš Zeman potáca nad korunovačnými klenotmi. Prezident vraj vtedy tvrdil, že nebol opitý, ale len prechladnutý. A akoby to nestačilo, Zeman sa vraj navyše vyjadruje vulgárne v rádiu. V roku 2014 použil vo verejnoprávnom rozhlase slovo začínajúce na „k“, keď hovoril o skupine Pussy Riot. Nezdráhal sa tiež vyhlásiť, že česká vláda skur*ila služobný zákon.
Proti tomuto politikovi dnes stojí profesor Jiří Drahoš, ktorý sľubuje, že do prezidentského úradu navráti slušnosť. To je druh vyhlásenia, ktoré používa veľa politikov po celom svete, a v podstate ide o frázu, ale, ako vidieť, v súboji s Milošom Zemanom nejde len o frázu. Sean Hanley k tomu však dodáva, že Jiří Drahoš má jedno slabé miesto. Ťaží z toho, že chce byť iný ako Zeman, ale neponúka žiadnu naozaj silnú víziu pre Českú republiku.
Jiří Drahoš. Zdroj: TASR
Už spomínaný politológ Miloš Gregor podľa denníka odhaduje, že šance oboch kandidátov na víťazstvo sú vyrovnané. Milošovi Zemanovi v tejto chvíli stačí získať približne o pol milióna hlasov viac oproti prvému kolu prezidentskej voľby, kde dostal necelé dva milióny hlasov. Zeman pritom ťaží zo svojich kritických postojov voči EÚ. Česká republika je členom spoločenstva od roku 2004 a jej obyvatelia pôvodne členstvo vnímali pozitívne, ale brexit, ekonomická kríza eurozóny a utečenecká kríza ich pohľad zmenili. Predovšetkým utečenecká kríza vyvoláva v Čechoch pocit neistoty. Majú dojem, že v ostatných rokoch dosiahli relatívne bezpečie a blahobyt, a obávajú sa, že im utečenci jedno i druhé vezmú.
Miloš Gregor dodáva, že vďaka skúsenosti so sovietskou okupáciou pred rokom 1989 Česi síce vítajú, že im Brusel posiela peniaze, ale už sa im nepáči, že chce ovplyvňovať aj ich politiku. A už vôbec sa im nepáči, že im chce diktovať kvóty na utečencov. Analytička britského týždenníka The Economist Emily Mansfieldová v tejto súvislosti podotýka, že počty utečencov zdržiavajúcich sa v Českej republike sú v podstate smiešne. Na základe toľko preklínaných kvót prijali Česi zatiaľ len 12 utečencov. Téma utečeneckej krízy však aj naďalej dominuje politickej scéne. Tento stav trvá už dva roky.
Denník svoju analýzu situácie v Českej republike uzatvára poznámkou, že prezident má v krajine veľký význam len pri zostavovaní vlády a čiastočne pri formovaní zahraničnej politiky. Inak sú jeho právomoci pomerne malé. Napriek tomu je nadchádzajúce druhé kolo volieb dôležité, pretože ukáže, kam sa chce česká spoločnosť vlastne vydať. „Takže kam?“ končí sa text otázkou.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
