Podľa Mikeša nenávisť, ktorú šíri nasilnejšia vládna strana Smer, je živnou pôdou pre extrémizmus a fašizmus. Ak chce teda Bugár urobiť niečo proti návratu tohto režimu neznášanlivosti, ako tvrdí, nemal by v prvom rade byť vo vláde s Ficom.
Ak už pre nič iné, mal by si podľa neho Bugár udrieť po stole prinajmenšom z prozaických dôvodov. Politika vyvolávania nenávisti a hľadania verejného nepriateľa, ktorú Smer razí zakaždým, keď mu dochádzajú pozitívne nápady, ako sa udržať pri moci, totiž ubližuje aj voličom Mostu.
Príkladom sú obyvatelia Gabčíkova, v ktorého blízkosti mal vzniknúť utečenecký tábor pre migrantov, ktorí mali byť relokovaní z Rakúska, na základe záväzkov Slovenska k svojmu západnému susedovi. Fico však svojou rétorikou vzbudil v obyvateľoch Gabčíkova pocit, že sa im do susedstva sťahuje horda kriminálnikov, ktorí predstavujú bezpečnostnú hrozbu, dôsledkom ktorej nakoniec v referende vytvorenie tábora Gabčíkovčania odmietli. Bugár vtedy poukázal, že vtedajšia vláda na čele so Smerom v komunikácii s ľuďmi celkom zlyhala a svoju úlohu podcenila. Napriek tomu je teraz v koalícii s tým istým Smerom.
Keďže migranti na Slovensko neprišli a akosi ani veľmi neprichádzajú, potreboval si Smer nájsť nového nepriateľa. Po poslednom sneme strany si tak našiel Rómov. Medzi tými sú však podľa Mikeša aj mnohí potenciálni Bugárovi voliči maďarskej národnosti. Bugár vtedy uviedol, že protirómske opatrenia z dielne Smeru Most nepodporí a neprejdú cez nich. V koalícii so Smerom ale Most ostal.
Najpríťažlivejším nepriateľom sú však pre Fica moslimovia, tvrdí komentátor. Keď premiér ubezpečuje občanov, že nedovolí, aby tu vznikla ucelená moslimská komunita, dopúšťa sa rovnakej diskriminácie ako fašisti na židoch, myslí si Mikeš.
Podľa neho je na jednej strane sympatické, že Bugár chápe, ako vzostupu fašizmu pomohlo, keď príliš veľa ľudí “držalo ústa a krok“, na druhej strane, čo z toho, keď sa dostatočne nepoučil. On si totiž z tohto ustáleného slovného spojenia zobral k srdcu len polovicu. Ústa síce nedrží a so svojimi názormi verejne vystupuje, no k činom sa veľmi nemá a krok ďalej drží s politikmi, ktorí živia fašizmus. A to je podľa Mikeša obyčajný alibizmus. „Točiť prázdne frázy donekonečna prosto nestačí – ak Bugár s vládnou koalíciou v takých závažných veciach toľkokrát nesúhlasí, mal by z nej aj vystúpiť,“ myslí si.
