Politická mapa sa po minuloročných voľbách dosť zmenila. Vznikli nečakané spojenectvá, do parlamentu sa dostal Boris Kollár, ale aj Marian Kotleba. Podľa analytika agentúry Polis Jána Baránka sa však politika ako taká nezmenila, čo sa však zmenilo, je vplyv internetu na ňu. Do popredia sa dostali sociálne siete, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvnili aj výsledok volieb.
Podľa Baránka budú práve sociálne siete ovplyvňovať politiku stále viac. Ich vplyv si uvedomujú aj samotní politici. Boris Kollár žije na sociálnych sieťach veľmi aktívne, tak isto ĽS NS a Kotleba, ale napríklad aj OĽaNO či SaS. Najnovšie objavil čaro sociálnych sietí dokonca aj premiér Robert Fico a prostredníctvom nich sa snaží oslovovať svojich voličov.
Koaličné preferencie vyzerajú všelijako
Preferencie Smeru postupne pomaly klesajú, o výraznejšom prepade sa ale hovoriť nedá a to i napriek početným kauzám, ktorým musí strana za posledný rok čeliť. Podľa Baránka je dôvod pomerne jednoduchý, volič Smeru nie je až taký citlivý na korupciu. Významnejšie sú pre neho veci ako vlaky zadarmo. Zároveň volič Smeru nepripisuje až taký význam kauzám. Kauze Bašternák napríklad, lebo ju opozícia podáva príliš zložito, kauze s predraženými energiami preto, lebo premiér v televízii predraženú faktúru roztrhal, čo bol podľa Baránka výborne zvládnutý marketingový ťah.
S preferenciami ostatných koaličných strán to však až tak dobre nevyzerá. SNS v prieskumoch stráca podporu voličov pomerne výrazne. Do istej miery za to môže nešikovná komunikácia predsedu Andreja Danka ako bozkávanie kapitánskych výložiek, myslí si Baránek. Zároveň národniari nemožu mať veľmi vyhranenú rétoriku, keďže sú koaličnou stranou a majú preto teraz jasne dané hranice, v ktorých sa môžu pohybovať, aby sa zachovala koalícia. V prípade Most-Híd a Bélu Bugára zase ide už o určitý stupeň opotrebovania. Na základe preferencií strany to vyzerá, že voliči zrejme nevedia Bugárovi odpustiť, že išiel do koalície so Smerom. Most už ide na posledné zásoby skalných voličov, hovorí Baránek.
