Rusko je stále pod tlakom medzinárodných sankcií, aj keď sa vzťahy so Spojenými štátmi zdanlivo zlepšili po stretnutí Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom. To, čo sa deje za hranicami, však, zdá sa, väčšinu Rusov nezaujíma, lebo navzdory všetkej kritike, ktorá sa na Putina valí za jeho kroky na Ukrajine či v Sýrii, má šéf Kremľa ešte väčšiu podporu, ako keď preberal súčasný mandát.
Tri prieskumy expertov z ruského Fondu pre rozvoj občianskej spoločnosti od roku 2015 ukazujú, že počet tvrdých zástancov politiky Vladimira Putina v Rusku na prekvapenie rastie. Autori prieskumu sa v tomto prípade odvolávajú na štúdie popredných ruských centier na prieskum verejnej mienky (WCIOM a Romi).
O stále populárnejšom Putinovi však nepíšu len ruskí odborníci na stav spoločnosti. Už začiatkom roka denník Telegraph citoval prieskum spoločnosti Pew Research Center, podľa ktorého dôveruje Putinovej zahraničnej politike až 87 percent opýtaných Rusov. Telegraph pripomína, že podpora, akú má v tomto smere šéf Kremľa u voličov, je oveľa väčšia než u ktoréhokoľvek svetového politika.
Podporu verejnosti vzbudili aj sankcie, ktorými chce Rusko odpovedať Spojeným štátom a ruská diplomacia varuje, že sa negatívne podpíšu na mierne zlepšených vzťahoch medzi Moskvou a Washingtonom.
Putin navždy?
Vladimir Putin, ktorý sa v Kremli na predošlé funkčné obdobie doslova vymenil so svojím osobným priateľom a súčasným ruským premiérom Dmitrijom Medvedevom, zrejme bude kandidovať aj v budúcoročných voľbách. Aspoň sa tak vyjadril na trojhodinovej debate so študentmi v Soči.
Na otázku žiakov, kedy plánuje odísť z funkcie prezidenta, Putin s úsmevom odpovedal: „Ešte som sa nerozhodol, či sa prezidentovania vzdám.“
Putin vládne Rusku od roku 2000 prakticky nepretržite. Len v rokoch 2008 až 2012 zastával na jedno funkčné obdobie post premiéra a Medvedev sa stal dočasne prezidentom. Podľa spomínanej podpory sa Putin po budúcoročných marcových voľbách stane opäť šéfom Kremľa na ďalších šesť rokov, ale nie je jasné, čo bude potom.
Podľa ruskej ústavy môže ten istý politik slúžiť vo funkcii prezidenta maximálne dve po sebe nasledujúce obdobia. To znamená, že ak by aj Putin vyhral na budúci rok voľby, nemôže sa už stať prezidentom tretíkrát po sebe. Neumožňuje mu to ústava a Putin sa študentom nezabudol pochváliť, že mal možnosť ju zmeniť, ale neurobil to. „Dokonca ma istý čas žiadali, aby som zmenil ústavu. Neurobil som to a ani to neplánujem v budúcnosti urobiť,“ prisľúbil šéf Kremľa v Soči.
Vladimir Putin je často terčom kritiky za to, akým spôsobom rieši spory so svojimi politickými súpermi. Mnohí ľudia, ktorí sa odvážili postaviť bývalému plukovníkovi niekdajšej sovietskej KGB na odpor, skončili v ruskom väzení za finančné podvody či iné zločiny.
Azda najznámejší je prípad Michajla Chodorkovského, ktorý otvorene kritizoval Putina, že v jeho vláde podľa neho prekvitala korupcia ešte začiatkom roku 2003. Už o pár mesiacov Chodorkovského a jeho obchodného partnera Platona Lebedeva zatkli a následne obvinili z daňových podvodov.
Chodorkovski sa v roku 2013 dočkal od Putina milosti, odišiel z Ruska a tvrdí, že si s ruským prezidentom nie sú nič dlžní. Päťdesiattriročný bývalý ruský oligarcha a ropný magnát, ktorý viedol spoločnosť Jukos, odmieta kandidovať v roku 2018 proti Putinovi. Podľa Chodorkovského budú voľby len tak naoko a ich víťaz je vopred jasný. Napriek tomu tvrdí, že je dôležité, aby ruská opozícia predstavila novú tvár, ktorá sa v budúcnosti postaví Putinovi.
Nádej opozície alebo ďalší autokrat?
Takýmto človekom by mohol byť súčasný líder ruskej opozície Alexej Navaľnyj, ale toho vo februári odsúdili na päťročný podmienečný trest za spreneveru. Proces bol podľa Navaľného politicky motivovaný, aby mu trest zabránil kandidovať proti Putinovi. Napriek tomu sa aktivisti a jeho priaznivci v Rusku stále snažia viesť za Navaľného kampaň. Desiatky z nich za to už skončili za mrežami.
Ešte v roku 2015 vydal denník Independent článok, v ktorom o Navaľnom písali ako o najväčšej hrozbe pre Putina. Toto označenie pred pár mesiacmi použila tiež BBC po nedávnych letných protestoch vo vyše 150 ruských mestách organizovaných práve Navaľného ľuďmi.
Navaľnyj však nie je liberálnym demokratom západného typu. V najnovšom procese ho spolu s jeho bratom Olegom odsúdili za vytunelovanie dvoch firiem a spreneveru 30 miliónov rubľov (vyše 420-tisíc eur). Proces bol podľa opozičného lídra zmanipulovaný.
Kritici Alexeja Navaľného však tvrdia, že jeho politika je rovnako nacionalistická a založená na kulte osobnosti ako tá, ktorou Rusko ovláda Vladimir Putin. Zatiaľ je najvýraznejšou osobnosťou ruskej opozície, ale poniektorí pochybujú, či nejde len o ďalšieho autokrata, ktorý čaká na svoju príležitosť, aby prebral funkciu šéfa Kremľa a tým aj moc nad celým Ruskom.
- Reklama -
