Brexit? Háčikov je veľa. Rozchod s EÚ môže priniesť tvrdé rany

    0
    Theresa Mayová (Autor: TASR)
    Označenie brexit sa začalo hojne používať pri organizovaní vlaňajšieho referenda o vystúpení Veľkej Británie z EÚ. Ide o spojenie dvoch začiatočných písmen Británie a anglického slova exit, čo znamená východ, ale v tomto prípade skôr odchod. Je to niečo podobné, ako keď sa v súvislosti s Gréckom hovorilo o takzvanom grexite, teda vypadnutí Atén z eurozóny pre finančné problémy. 
     
    Brexit však nie je zemetrasením iba pre Britov. Obavy z vystúpenia ostrovnej monarchie z EÚ majú aj tí najskalnejší obhajcovia európskeho spoločenstva a ani zďaleka nie všetci obyvatelia Veľkej Británie súhlasia s tým, aby sa štát odtrhol od Únie. 
     
    Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v rozhovore pre BBC uviedol, že chce, aby boli rokovania o vystúpení Británie z EÚ „priateľské a férové“. Juncker dodal, že Brusel v žiadnom prípade nechce trestať Londýn za odchod z Únie. 
     
    Premiérka britskej vlády Theresa Mayová mala pre svoju poreferendovú vládu jediný odkaz: „Brexit znamená brexit,“ a týmto heslom sa aj riadila napriek tomu, že sa stretla s veľkou dávkou odporu poslancov. Proti sa postavili nielen zákonodarcovia, ale aj samotní Briti, ktorí tvrdia, že Mayová rozdelila rýchlym konaním okolo brexitu celú spoločnosť. 
     
    Denník the Independent prišiel iba deň pred aktiváciou článku 50 s pomerne odvážnym tvrdením, že brexit môže nakoniec viesť k rezignácii samotnej premiérky Mayovej. 

    Ako dlho to potrvá?

    Aktiváciou článku 50 Lisabonskej zmluvy sa všetko iba začne. Celý proces odchodu Veľkej Británie z EÚ však potrvá dva roky. Za ten čas sa musia predstavitelia Bruselu a Londýna dohodnúť na tom, ako budú vyzerať nové vzťahy medzi Úniou a ostrovnou monarchiou. Všetko by sa malo zavŕšiť v lete 2019 podľa toho, ako bude vyzerať dohoda. 

    Samotný článok 50, ktorým sa aktivuje dobrovoľný odchod členskej krajiny z Európskej únie, je súčasťou Lisabonskej zmluvy, ktorú podpísali, a tým uzákonili všetky členské štáty už v roku 2009. Predtým neexistovala oficiálna cesta, ako vystúpiť z EÚ. Článok 50 má len 5 paragrafov, ktoré hovoria o tom, že členská krajina musí upovedomiť Európsku komisiu a vyjednávať o odchode z EÚ. 
     
    Aj dvojročná lehota na dosiahnutie dohody je súčasť článku 50, v ktorom sa však píše aj to, že môže byť táto lehota predĺžená, ak sa na tom zhodnú všetky strany v rokovaní. Odchádzajúci štát sa navyše nesmie podieľať na interných diskusiách EÚ o tejto téme. 
     
    Ani dva roky po aktivácii článku 50 a začatí rokovaní o odchode Británie z EÚ však nebude všetkému koniec. Britská Snemovňa lordov totiž pretlačila požiadavku, aby zostali garantované práva občanom krajín EÚ, ktorí už žijú v Británii, a aby parlament mal hlas pri schvaľovaní finálnej dohody o brexite. 
     
    Aj keď sa podarí dohodnúť s Britániou do dvoch rokov, tak ako káže článok Lisabonskej zmluvy, musia dohodu o nových vzťahoch medzi Londýnom a Bruselom odobriť parlamenty v ostatných členských krajinách. Rozdelenie bude teda definitívne, až keď s ním bude zvyšná európska dvadsaťsedmička súhlasiť, a to môže trvať ďalšie roky. 
     
    Kvôli brexitu vytvorila vláda samostatný úrad, ktorý vedie konzervatívny poslanec a známy zástanca odchodu z EÚ David Davis. K nemu sa pridáva ešte bývalý britský minister obrany Liam Fox a ďalší známy zástanca brexitu Boris Johnson, ktorý je šéfom diplomacie. Túto trojicu prezývajú britské médiá „traja brexitieri“ a sú to práve spomínaní muži, kto bude s Európskou komisiou rokovať o podmienkach finálnej dohody. Konečné slovo však bude mať premiérka Mayová. 

    Čo je cieľ?

    Cieľ oboch strán, teda Londýna aj Bruselu, je uzavrieť nakoniec takú dohodu, ktorá by umožnila aj naďalej jednoduchú výmenu tovaru a služieb medzi krajinami EÚ a odídenou Britániou. Theresa Mayová však už v januári uviedla, že netrvá na tom, aby jej krajina zostala na jednotnom európskom trhu. 
     
    Podľa premiérky Mayovej je možnosť, že sa obe strany nedohodnú, lepšia, než keby sa podarilo dosiahnuť dohodu nevýhodnú pre Britániu. Bez obojstrannej obchodnej dohody s EÚ sa bude musieť Londýn riadiť pravidlami Svetovej obchodnej organizácie a to môže znamenať clá a ďalšie poplatky navyše. 
     
    V súvislosti s budúcnosťou obchodovania medzi krajinami EÚ a Britániou sa hovorí o takzvanom tvrdom a mäkkom brexite. Tvrdý brexit nastane, ak Briti nebudú súhlasiť s voľným pohybom osôb, ktorý je podmienkou zotrvania na jednotnom trhu. Ak budú Briti, naopak, súhlasiť s podmienkami Bruselu a pristúpia na voľný pohyb občanov krajín EÚ, budú môcť ďalej využívať výhody spoločného trhu. 
     
    Ozývajú sa však aj názory, že je v podstate jedno, či bude obchodná dohoda medzi EÚ a Londýnom uzavretá, alebo nie, pretože nikto z britských obchodných partnerov nechce začať obchodnú vojnu, ktorá by uškodila všetkým zúčastneným. 

    Čo s Európanmi v Británii?

    Aký status budú mať občania krajín EÚ žijúci v Británii po brexite, nie je zatiaľ jasné. Vláda premiérky Mayovej v tomto smere odmietla dávať akékoľvek konkrétne sľuby, kým EÚ na oplátku nesľúbi, že bude garantovať rovnaké privilégiá Britom žijúcim v krajinách Únie. 
     
    S istotou sa dá povedať len to, že občania členských krajín EÚ s povolením na pobyt v Británii, ktoré sa udeľuje po piatich rokoch pobytu v krajine, budú môcť určite zostať. 
     
    Otázny je aj prístup na pracovný trh. Závisí od britskej vlády, či bude chcieť aplikovať systém pracovných povolení, ktorý aplikuje na ľudí z krajín mimo EÚ. Šéf britského vyjednávacieho tímu pre brexit David Davis už naznačil, že migranti z členských krajín Únie, ktorí prišli do Británie tesne pred brexitom, nedostanú právo na pobyt. 

    Čo Škótsko a Severné Írsko?

    Problém bude brexit robiť britskej vláde aj doma, nielen na európskej pôde. Škóti sú totiž napríklad striktne proti a v referende až 62 % účastníkov referenda hlasovalo za zotrvanie v Európskej únii. Podobne na tom je aj Severné Írsko, kde bolo proti brexitu 55 % účastníkov referenda. 
     
    Škótsky parlament len deň pred aktiváciou brexitu odklepol druhé referendum o osamostatnení sa od Spojeného kráľovstva. V prvom referende o nezávislosti, ktoré sa konalo v roku 2014, sa 55 percent Škótov vyslovilo za zotrvanie svojej krajiny v Spojenom kráľovstve. 
     
    Škótska premiérka Nicola Sturgeonová požadovala, aby bolo referendum o zotrvaní v rámci Spojeného kráľovstva na jeseň budúceho roka alebo najneskôr na jar 2019. 
     
    Podobne sú na tom v Severnom Írsku, kde zástupca prvého ministra Martin McGuinness pred svojou rezignáciou uviedol, že dosah bude mimoriadne významný, a dodal, že podľa neho by malo mať celé Írsko možnosť hlasovať o zjednotení ostrova. 
     
    Druhé referendum o brexite je nepravdepodobné napriek opakovanému volaniu časti verejnosti. Veľká Británia však môže kedykoľvek v budúcnosti požiadať o vstup do , ale bude musieť prejsť všetkými prístupovými procesmi tak ako všetky nové štáty. 
     
    - Reklama -