„Tak, ako kúzelníci dokážu kúzlom s čarovnou paličkou prezliecť figuranta behom sekundy alebo nechať zmiznúť zajaca v kúzelnom klobúku, dokáže úradník na stavebnom úrade zmeniť funkciu stavby alebo predchádzajúce rozhodnutie úradu mávnutím čarovnou pečiatkou,“ píše bloger Robert Grožaj, ktorý upozorňuje na zaujímavé okolnosti, za ktorých bytový komplex postavili.
Podľa jeho slov sa na mieste, kde je budova s luxusnými bytmi postavená, malo nachádzať verejné priestranstvo, stavba prospešná pre obyvateľov okolia s infraštruktúrou na relax a kultúru. Bloger tiež dodáva, že miesto má aj historickú hodnotu.
„Okrem toho, že je s ním spojená významná historická udalosť, ktorá by po rozumnom biznispláne dokázala miesto vyzdvihnúť na úroveň korunovačných klenotov, nachádza sa na tak lukratívnom mieste s nádherným výhľadom na všetko krásne, čo len „echt“ starému Prešporákovi napadne, že bola len otázka času, kedy sa objaví niekto, kto si ho bude chcieť uchmatnúť iba pre seba,“ píše Grožaj a dodáva, že pozemok sa však zrazu jednoducho potajomky predal.
Občania a podnikateľ mali rozdielne predstavy
Problém podľa neho nastal v konflikte záujmov, zatiaľ čo mestská časť a najmä občania chceli, aby na pozemku vyrástol objekt slúžiaci verejnosti, nový majiteľ sa svoju investíciu snažil speňažiť. „Problém bol vo forme vtedy platného územného plánu a plánovaného využitia pozemku. Pozemok bol určený pre výstavbu občianskej vybavenosti,“ dodáva bloger.
Vo veci sa angažovali aj miestne občianske združenia a zorganizovali viacero protestov. Napriek tomu „odsúhlasili poslanci vtedajšieho Miestneho zastupiteľstva Starého Mesta návrh čisto komerčný. Vraj jeden z absurdných dôvodov bola vyhrážka majiteľom, zastúpeným svojím právnikom tesne pred hlasovaním, súdnym sporom ušlého zisku a nákladov spojených s projektovou prípravou 30 miliónov slovenských korún,“ upozorňuje bloger.
Po čase bol predstavený plán na Polyfunkčný objekt Bonaparte s doplnkovou funkciou bývania. Jednou z podmienok bolo aj to, že zastavaných malo byť len 45 % z celkovej plochy parcely.
„Po poklepkaní základného kameňa začal rásť objekt, ktorý nemal s projektom právoplatného stavebného povolenia nič spoločné,“ pokračuje Grožaj a dodáva, že onedlho sa na internete objavila aj stránka, ktorá predávala nové byty v komplexe.
“Kúzlenie” s pečiatkami
„A niekde v tomto období sa začalo s kúzlením na úradoch kúzelnými pečiatkami,“ píše Grožaj v blogu na SME. Stavbu totiž začali prehodnocovať úrady a investor sa teda rozhodol požiadať o zmenu stavby pred dokončením, čím vlastne potvrdil, že sa od schváleného plánu odklonil. „Prvé kúzlo vykonal vtedy odchádzajúci neslávne známy primátor Ďurkovský. Potvrdil, že stavba je realizovaná v súlade s územným plánom,“ dodáva bloger a upozorňuje na to, že Ďurkovský v tejto veci pochybil.
Nové vedenie Starého Mesta však proces kolaudácie stoplo a prípad posunulo na stavebný úrad. „ Čo bol pochopiteľne problém pre stranu realizátora. Stavebný úrad totiž mohol žiadať okrem vysokej pokuty aj nápravu a stavbu uviesť do stavu, ako sa uvádza v projektovej dokumentácii v právoplatnom stavebnom povolení,“ vysvetľuje bloger.
Situácia však nabrala úplne iný smer a kolaudačné povolenie „neštandardne udelili na vyššej inštancii – krajskom stavebnom úrade pobúchaním čarovnou pečiatkou a zmenou rozhodnutia stavebného úradu Staré Mesto,“ píše Grožaj. Stavba, ktorá na lukratívnom pozemku vyrástla, je teda úplne iná, ako bolo plánované.
