Pokus vypáliť synagógu v nemeckom Wuppertale v Severnom Porýní-Vestfálsku bol primeraným krokom, ktorý mal vyjadriť nesúhlas s politikou Izraela v pásme Gazy – tak znie rozsudok vrchného krajinského súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie oblastného súdu z februára 2015, napísal server denníka The Jerusalem Post. Trojica útočníkov vo veku 20, 26 a 31 rokov hodila koncom júla roku 2014 na vstup do synagógy Molotovove koktaily a potom z miesta činu utiekli. Čo si o tom myslíte?
Tento rozsudok sa mi, samozrejme, javí ako úplne škandalózny a neprijateľný, zvlášť ak skutočne kvalifikovali zločinný útok arabských teroristov proti nemeckej synagóge ako „primeraný krok, ktorý mal vyjadriť nesúhlas s politikou Izraela“.
Hovorím si, že by skoro bývalo lepšie, keby Nemci zostali dobrými nacistami, ktorí by aspoň vzbudzovali odpor všetkých slušných ľudí, než keď škodia v prestrojení za pokrokových humanistov, ktorí len nenávidia židovský národ inou, modernizovanou formou „antisionizmu“. Nemci sa jednoducho potrebujú zbaviť svojho komplexu viny za zločiny svojich predkov. Tak radi veria arabskej propagande. Ak židia sú takí zlí, ako tvrdia Arabi, tak nacisti predsa nerobili zas nič zlé, keď ich likvidovali.
Ako to vyzerá s protižidovskými útokmi vo Francúzsku? Páchajú ich moslimovia alebo neonacisti?
Fyzické útoky proti židom sú vo Francúzsku páchané len moslimami. Ale slovné protižidovské útoky, predovšetkým na elektronických serveroch, sú tam teraz bežné aj zo strany krajne pravicových jednotlivcov či skupín. Pre moslimov antisemitizmus už vo Francúzsku prestáva byť tabu.
Povedal by som k tomu, že, bohužiaľ, veľa francúzskych židov včas nepochopilo, že – ako hovorí jedno francúzske príslovie – v roku 1940 nesmieme viesť vojnu z roku 1914. Vzhľadom na to, že dlho im bola nepriateľská predovšetkým krajná pravica, tak si neuvedomovali, že dnes ich ohrozuje predovšetkým radikálny islam a jemu posluhujúca ľavica. Tým však znechutili francúzskych nacionalistov a teraz sa postupne ocitajú medzi kladivom a kovadlinou.
Čo hovoríte takým slovám, že vzostup politikov ako Wilders, Le Penová či Hofer je podobným javom ako vzostup Hitlera a následný holokaust?
Takéto prejavy rozhodne odmietam. Wilders je úprimným priateľom Izraela. Čo sa týka Rakúska, francúzsky židovský internetový denník Le Monde Juif info písal 13. novembra 2016, že Strana slobodných FPÖ sa dištancuje od svojich niekdajších protižidovských tendencií. Jej predseda Heinz Christian Strach odsúdil príkaz Európskej únie dávať zvláštne označenie na izraelské produkty, prichádzajúce zo sporných území.
Tiež vieme, že pozvanie strany FPÖ prijal a v novembri 2016 do Viedne pricestoval bývalý agent Mossadu Rafi Eitan, ktorý pred polstoročím uniesol z Argentíny do Izraela organizátora holokaustu Adolfa Eichmanna. Neskôr bol náčelníkom generálneho štábu izraelskej armády a aj ministrom. Teraz skoro deväťdesiatročný Rafi Eitan poskytol v Rakúsku exkluzívne rozhovory, ktorých témou, samozrejme, bola bezpečnosť a predovšetkým bezpečnostná situácia v strednej Európe. Eitan bez servítok vyhlásil, že moslimský svet je diametrálne odlišný od našej civilizácie – a ak sú teraz v Európe masívne moslimské komunity, musí sa počítať s násilím a terorom. Moslimovia sa budú snažiť Rakúsko a Nemecko premeniť na moslimské štáty.
Čo sa týka strany Marine Le Penovej, dovoľte mi tu preložiť úryvok článku, ktorý som publikoval 9. decembra 2015 na francúzskom serveri Riposte laïque: Le Monde, známy večerník inteligencie a vládnucích kruhov, uverejnil 8. decembra článok obzvlášť príkladný. Je v ňom napísané: „Tá vlna modrá Marine (slovo ´marine´ znamená morská; je to ale aj ženské meno), presnejšie hnedá“ (…) a „reakčne, xenofóbna strana, vedená, nech hovorí čokoľvek, ideológiou nepriateľskou hodnotám Republiky.“
Najviac sa mi zdá neprijateľná veta, dávajúca vlne modrej Marine hnedú farbu. Je známe, že Hitlerovi stúpenci nosili hnedé košele. Čo majú spoločné stúpenci Marine Le Penovej a stúpenci Hitlera? Tí niesli zodpovednosť za dva najhoršie zločiny histórie. Za zločin druhej svetovej vojny, ktorú nacistické Nemecko rozpútalo, cez všetky ústupky, ktoré mu robili jeho odporcovia. A, samozrejme, za zločin Šoa (holokaust). Nestojí to ani za rečnícku otázku, pýtať sa, či Front National pripravuje niečo podobné.
Hovorí sa, že židia odchádzajú preč z Francúzska, lebo sa už necítia bezpečne. Je to pravda?
Áno, je to tak.
Z akého presne dôvodu odchádzajú a kam?
Veľa ich odchádza do Izraela. U nich však pocit, že nie sú vo Francúzsku v bezpečí, nemusí byť tou jedinou alebo ani nie tou hlavnou motiváciou. Môžu odchádzať, lebo vidia v živote v „zasľúbenej zemi“ náboženský príkaz a realizáciu národného ideálu.
Ale mnoho francúzskych židov teraz emigruje do Spojených štátov, do Kanady, do Austrálie aj iných krajín. U tých obava z moslimského nebezpečenstva je, samozrejme, rozhodujúca. I keď existujú tiež praktizujúci židia, napríklad členovia hnutia Chabad (chasidové z Lubaviče), ktorí už dlho podnikajú študijné a profesionálne pobyty v rôznych krajinách.
A je ten židovský exodus len prípad Francúzska?
Isteže nie je. Napríklad jeden holandský minister vraj nedávno vyhlásil, že tamojší židia urobia lepšie, keď sa vysťahujú do Izraela alebo do Spojených štátov, lebo holandské úrady ich nebudú môcť dlho pred moslimami chrániť.
Čo hovoríte na to, ako sa politická reprezentácia EÚ a európskych štátov stavia k útokom moslimov na kresťanov a židov?
Pozícia EÚ a európskych štátov voči týmto útokom mi pripomína postoj Francúzska a Veľkej Británie voči nacistickému Nemecku v čase mníchovskej krízy.
Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin povedal: „Tak napríklad fakt, že masové prenasledovanie a vyvražďovanie kresťanov na Blízkom východe znepokojujú západné spoločnosti citeľne menej než zakazovanie propagácie homosexuality maloletým v Rusku. To je zákonitý dôsledok takého stavu vecí. Čo je morálne a čo nie je, je predmetom zmluvy. Čo v tej zmluve bude napísané, je určené úsilím zainteresovaných strán. Kresťania Blízkeho východu nemajú lobby v západných krajinách. Tak zaujímajú málokoho.“
Ako všeobecne zatiaľ hodnotíte Donalda Trumpa?
S veľkou radosťou som uvítal zvolenie Donalda Trumpa a potom jeho nástup na úrad prezidenta USA. Ako každý piatok večer, tak aj v piatok 20. januára som sa zase zišiel k pravidelnému štúdiu Biblie, k modlitbe a večeru s mojimi priateľmi z českej sekcie Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva v Jeruzaleme. Šesť hodín večer v Prahe zodpovedá poludniu vo Washingtone. Tak sme s nadšením sledovali, ako Donald Trump prisahá na Bibliu. On konkrétne prisahal na dva zväzky Biblie. Jednak na Bibliu, ktorú používal Abraham Lincoln, a jednak na Bibliu, ktorú dostal v detstve od svojej matky a stále si ju starostlivo schováva.
V poslednom čase sa veľa hovorí, že v realite prestáva platiť klasické delenie na pravicu a ľavicu; konzervatívny spisovateľ Vlastimil Podracký hovorí, že to delenie je teraz na línii „patrioti verzus globalisti“, obrancovia národa a rodiny vs ich deštruktor. Keď sa pozrieme do Francúzska, Marine Le Penová je v ekonomike pomerne ľavicová, ale obhajuje národné záujmy. PiS Kaczyńského nie je tiež ekonomicky liberálna. Trump podporuje protekcionizmus. Potom tu máme strany, ktoré o sebe tvrdia, že sú pravicové, ako TOP 09 a ODS, a tie sa snažia počúvať to, čo nariaďujú z Washingtonu či Bruselu, „pravicová“ Merkelová víta utečencov a „ľavicový“ Zeman fandia „pravicovému“ Trumpovi , „ľavicový“ Fico kritizuje islam a tak ďalej.
Súhlasím s myšlienkou, že protiklad medzi zástancami národnej identity a stúpenci globalizácie sa dnes javí ako dôležitejší, než protiklad ľavica-pravica. Vieme napríklad, že pápež Ján Pavol II. zásadne odmietal moderný liberalizmus a individualizmus.
Povedal by som len, že je možné byť proti súčasnej liberálnej globalizácii z morálnych dôvodov či z potreby udržať si svoju národnú identitu. Je ale možné byť proti globalizácii aj z čisto ekonomických a sociálnych dôvodov.
Môžete to rozviesť?
Napríklad preto, že v globalizovanom svete nadnárodnej spoločnosti systematicky investujú tam, kde je najlacnejšia pracovná sila. Môžu aj odmontovať všetky stroje nejakej továrne a previezť ich tam, kde nebudú musieť toľko platiť tým, ktorí ich budú obsluhovať. To, že sa preto v pôvodnom mieste zväčší počet nezamestnaných, je im však úplne ľahostajné.
Vyvarujme sa ale príliš jednoduchého očierňovania len tých jedných. Prečo napríklad vypukla prvá svetová vojna? Nemecko sa zjednotilo neskoro. Dostalo sa k budovaniu koloniálnej ríše v čase, keď tie najlepšie územia už boli obsadené. Nemecký priemysel ale potreboval vyvážať. Nemci si museli vybrať jednu z dvoch možností.
Raz bolo treba platiť vysoké clá, určené tými, ktorí cudzie trhy kontrolovali. To by bolo možné za cenu toho, že mzdy nemeckých robotníkov by boli držané veľmi nízko. Časť nemeckých podnikateľov bola ochotná viesť takú politiku.
Proti nej sa ale postavili odborové organizácie a sociálna demokracia. A s nimi sa spojila kasta junkerov, tradičných pruských feudálov. Podľa ich morálky je úlohou šľachtica hájiť chlieb jeho poddaných s mečom v ruke. Ak toho nebude schopný, tak na neho nebude nikto zvedavý a on svoju moc stratí. To bola teda tá druhá alternatíva – a tá sa nakoniec presadila.
Keby svet bol globalizovaný už pred storočím, tak prvá svetová vojna a ani tá druhá, ktorá bola len pokračovaním tej prvej, by sa možno nekonali.
A potom, mnohé argumenty súčasných odporcov globalizácie nám môžu pripomenúť argumenty komunistov z päťdesiatych rokov. Trebárs, týždenník Tvorba v roku 1951 odsudzoval „kozmopolitizmus, pohŕdanie vlastným ľudom a ponížené hrbenie chrbta pred imperialistickými cudzincami (…) V oblasti hospodárskej úplnú kontrolu a vykorisťovanie hospodárskeho života všetkých národov americkými monopolmi. V oblasti politickej – zničenie národnej a štátnej nezávislosti a vytvorenie celosvetového anglosaského impéria. V kultúrnej oblasti – likvidáciu národných kultúr, nastolenie americkej kultúry gangstrov a vrahov a ďalej nový stredovek – podriadený predovšetkým duchovnému panstvu Vatikánu, ktorému Truman už ďalej za cenné protislužby sľúbil monopol na zneužívanie náboženského cítenia v celom svete.“
Čo sa deje nové vo Francúzsku? Ako vyzerá nálada obyvateľov, bezpečnostná a politická situácia?
Vo Francúzsku je dnes skutočne cítiť určité napätie. Ale dosť sa očakáva, že po májových voľbách sa veci budú meniť.
Veľa sa hovorí, že najväčšie šance na prezidenta má Fillon. Myslíte si ale, že Francúzi, ktorí sú veľmi zvyknutí na sociálne výdobytky, zvolia niekoho, kto sa hlási k Margaret Thatcherovej a odbúravaniu štátneho blahobytu? Nemá väčšie šance Le Penová, ktorá je ekonomicky viac sociálna?
Osobne si želám najviac zmierenie pravice a rozumnej krajnej pravice. V prvom kole chcem voliť Fillona (či azda iného kandidáta strany Les républicains; teraz sa hovorí o možnosti, že Fillon nakoniec kandidátom nebude), lebo si predovšetkým želám zabezpečiť odchod socialistov od moci.
Potom ide o to, kto sa dostane do druhého kola. Ak to bude socialista alebo „nezávislý“ Macron, proti ktorémukoľvek pravicovému kandidátovi, tak budem voliť toho pravicového. Ak to bude Fillon proti Le Penovej, budem v druhom kole voliť ju. A to v nádeji, že aj keď bude nakoniec zvolený Fillon, čím viac Le Penová dostane hlasov, tým viac bude zvolený prezident nútený usilovať sa o obmedzenie prisťahovalectva.
Nemyslím si ale, že Le Penová má viac šancí v druhom kole vyhrať ako kandidát umiernenej pravice. Vo Francúzsku stále existujú veľmi silné nesympatie voči tým, ktorí sú označovaní ako „krajná pravica“, nesympatie, ktoré sa udržujú od čias nemeckej okupácie.
- Reklama -
