Boj o slovenskú pôdu sa začína. Skupovanie zahraničím, špekulácie. Je nevyhnutné situáciu riešiť, vyzýva prezidentka Vidieckej platformy

    0
    Lucia Gallová, prezidentka Vidieckej platformy (Autor: Maňo Štrauch)

    Keby ste mali vysvetliť laikovi v dnešnom svete technológií, prečo je pôda dôležitá, čo by ste mu povedali? 

    Pôda je neobnoviteľný prírodný zdroj, živý organizmus, v ktorom rastie naše jedlo. Celý potravinový reťazec sa začína v pôde. Pôda je základ. Je to zem, po ktorej kráčame. Práca s pôdou je zároveň príjemným prírodným antidepresívom.

    Parlament posunul do druhého čítania návrh zmeny ústavného zákona, ktorým by sa malo zabrániť špekulatívnemu výkupu pôdy ústavnou formou. Za touto iniciatívou stojí Vidiecka platforma. Osvojila si ju SNS. S kým ešte spolupracujete, a prečo ste sa rozhodli upriamiť pozornosť práve na túto tému?

    Ešte začiatkom roka 2016 sme sa v rámci Vidieckej platformy dohodli, že považujeme tému poľnohospodárstva v súčasnom nastavení za veľmi komplikovanú, nedostatočne riešenú z pohľadu Ústavy SR, ako aj právneho nastavenia. Preto bolo naším cieľom upraviť jednotlivé problematické otázky od základov. Ako základ sme si definovali práve pôdu, lebo tam sa všetko začína. Najskôr sme tému prerokovali v rámci Vidieckej platformy a v spolupráci s právnickou kanceláriou pripravili samotný návrh. Následne sme oslovili poľnohospodársku obec, ako aj ministerstvo pôdohospodárstva s tým, že považujeme za dôležité zvolať ku téme viacero okrúhlych stolov, diskutovať o téme otvorene a pokúsiť sa ujasniť si a ujednotiť stanoviská a návrhy riešení. To sa nám podarilo. Aktuálne vieme deklarovať podporu a jednotu relevantných poľnohospodárskych organizácií, teda poľnohospodárskej obce, vlastníkov neštátnych lesov a čakáme aj na vyjadrenie zo strany ZMOS-u. 

    Čo je potrebné rozumieť pod pojmom,špekulatívny výkup pôdy? A čo z neho vyplýva pre občanov Slovenska?

    Veľké množstvo právnických kancelárií skupuje pôdu pre ťažko dohľadateľných vlastníkov. Firma si postupne skúpi malé pozemky v katastri, získa tak podiely a dostane predkupné právo na ďalšie pozemky. Pri podieloch funguje princíp majorizácie. Podľa paragrafu 139 Občianskeho zákonníka o narábaní so spoločnou nehnuteľnosťou rozhoduje väčšina, a teda väčší, respektíve väčšinový vlastník a podielnik. K pôde sa týmto spôsobom dostávajú firmy, ktorých cieľom je v mnohých prípadoch primárne s pôdou obchodovať a poberať na ňu dotácie. Ide o tzv. mulčovačov. Títo na danej pôde nehospodária, neprinášajú pridanú hodnotu, nestarajú sa o krajinu a tak máme popri cestách veľké množstvo neobrobených plôch. O pôdu je skutočne veľký boj. V praxi to pre poľnohospodára, prípadne mladého človeka, ktorý chce s hospodárením začať, znamená značný problém sa ku pôde dostať, čo predstavuje veľkú brzdu pre rozvoj slovenských hospodárov a poľnohospodárstva ako takého. 

    Kto takto našu pôdu skupuje a za akým účelom? 

    Sú to buď zahraničné, alebo domáce právnické osoby, ktoré mnohokrát nakupujú pôdu s cieľom obchodovania a využívania dotačných schém. Pomerne výrazným celosvetovým fenoménom je nákup pôdy zo strany čínskych spoločností. Čína dnes skupuje pôdu v Afrike, v Južnej Amerike aj v Európe. Ich zámerom je podľa dostupných informácií zabezpečiť potraviny pre vlastných obyvateľov, ako aj investovať kapitál do pomerne stabilnej komodity. 

    Ako sme už hovorili, vašu iniciatívu si osvojila koaličná strana SNS. Chce novelizovať článok 20 a článok 44 Ústavy Slovenskej republiky. Poslankyňa SNS Eva Antošová tvrdí, že súčasná legislatíva vníma pôdu ako hociktorý iný tovar, čo je podľa nej nesprávne. Ako sa teda na pôdu treba pozerať? A čo zmena, ktorú spoločne navrhujete, bude znamenať v praxi?

    Naším prvotným zámerom bolo predefinovať pôdu z aktuálneho “tovaru” na prírodné bohatstvo. Sme preto radi, že návrh prináša túto zásadnú zmenu a úpravu v nazeraní na pôdu ako takú. Myslíme si, že práve Ústava SR by mala tento základný rámec vytvoriť a vzťah slovenskej spoločnosti ku pôde predefinovať. Doteraz navyše slovo pôda v ústave úplne chýbalo. Pôda pre poľnohospodárstvo predstavuje základ pestovania a produkcie potravín, je to základný výrobný prostriedok, ktorý je zároveň vyčerpateľný. Ročne navyše v rámci EÚ dochádza ku zaberaniu až 1000 km2 pôdy. Je nevyhnutné, aby sme pôdu začali chrániť.

    Pri otázkach pôdy by sme sa ale nemali zabúdať aj na otázky potravinovej bezpečnosti krajiny. Cieľom navrhovanej úpravy je nazerať na problematiku aj z tejto perspektívy a prispieť tak ku navýšeniu potravinovej bezpečnosti Slovenska.

    Vplyv na bežnú prax to bude mať až na základe konkrétnych zákonov, ktoré budú na Ústavu SR odkazovať. Zároveň bude možné pôdu lepšie chrániť z environmentálneho pohľadu a z pohľadu zaberania pôdy. 

    Ste s návrhom v podobe, v ktorej ho predložila SNS, ako prezidentka Vidieckej platformy stotožnená? Čo má byť cieľom tejto zmeny?

    Po finálnom rokovaní so stranou SNS, kde sme si vzájomne vysvetlili stanoviská a postoje som usúdila, že úprava, s ktorou prichádzajú bude problematickú situáciu s pôdou riešiť. Za zásadné považujem predefinovanie pôdy z “tovaru” na “neobnoviteľný prírodný zdroj”, ako aj úpravu článku 20, ktorý hovorí o majetku. Táto oblasť je zároveň tou najdiskutovanejšou a vedela som, že sa jej v rámci verejnej diskusie a hľadania riešení nevyhneme. Konkrétne regulácie sú a budú predmetom diskusií, ktoré verím, že uzavrieme už do hlasovania o novele ústavy v 2. čítaní. 

    Vyrieši navrhovaná zmena aktuálnu situáciu? 

    Navrhovaná zmena bude mať vplyv na viacero aspektov. Definuje vzťah slovenskej spoločnosti k pôde. To na základe pretrhaných väzieb aj negatívnym pôsobením bývalého režimu v tejto oblasti nie je málo a v mnohom je práve tým najpodstatnejším. Zároveň navrhovaná zmena otvorí dvere ku zmysluplným reguláciám a zákonným úpravám, ktoré by bez základného rámca v Ústave SR nebolo možné realizovať. Novela ústavy je tak nevyhnutným a dôležitým krokom, aby sme túto komplikovanú tému začali zmysluplne riešiť. 

    Ak by zmena neprešla, čo by to znamenalo pre budúcnosť poľnohospodárstva na Slovensku, a prípadne aj poľnohospodárov? 

    Predikovať situáciu je pomerne náročná úloha. Myslím si však, že by sa naše šance na zvyšovanie potravinovej bezpečnosti, ako aj nárast produkcie domácich produktov a výrobkov mohli zastaviť. Je jednoducho nevyhnutné situáciu s pôdou riešiť a vzťahy vyčistiť. 

    Hľadali ste pre vašu iniciatívu podporu aj v iných stranách ako v SNS, ktorá si ju osvojila?

    So stranou SNS začali rokovania už začiatkom októbra 2016. Priebežne sme však začali oslovovať parlamentné politické strany už po letných prázdninách. Rokovali sme so stranou Most- Híd, ale aj opozičnými stranami SaS, OĽaNO, Sme rodina a nezaradenými poslancami. Výsledkom všetkých týchto rokovaní je to, že bol návrh už v prvom čítaní schválený ústavnou väčšinou. 

    - Reklama -