Beňová: Matovič dokazuje, že nebol pripravený na funkciu premiéra. Super, že Rusko a Čína pomáhajú Európe

0
Na snímke eurposlankyňa Monika Beňová (Autor: TASR)

V ako režime pracujete v Európskom parlamente? Koronavírus si vyžiadal už aj jeden život zamestnanca europarlamentu, europoslanec z Poľska zasa uviedol, že je v karanténe, lebo je infikovaný.

Dnešné (štvrtok 26. 3.) zasadnutie miniplenárky, kde sa schvaľuje, čo už schválila Rada, teda  premiéri členských štátov, všetky opatrenia týkajúce sa koronavírusu, prebieha online. Keďže som aj členkou predsedníctva parlamentu, mali sme minulý týždeň zasadnutie takisto  prostredníctvom online spojenia. Asi dve a pol hodiny sme diskutovali, v akom režime bude pracovať Európsky parlament. Je pravda, že sa našli aj kolegovia, ktorí navrhovali, aby sme prišli do parlamentu, ale ja to považujem za vrcholne nezodpovedné. Všetci ostatní ľudia majú povinnosť sedieť doma, prečo by sme my mali cestovať? Navyše treba brať do úvahy, že väčšina krajín má uzatvorené hranice, letecká doprava v princípe neexistuje, autom sa tam  nedá dostať, takže toto sme zamietli a fungujeme v online režime. Takto zasadajú výbory, tak dnes zasadá vedenie jednotlivých frakcií a následné hlasovanie bude cez maily. Zvažovali sme aj hlasovanie cez esemesky, ale bude to mailom cez naskenované podpísané formuláre, ktoré  sa dajú verifikovať.

 

Európska únia čelí obrovskej kritike, že zaspala, že nereagovala, keď bolo treba, že nezabezpečovala lieky, zdravotné pomôcky.

Myslím si, že takúto kritiku môže vznášať len ten, kto nevie, ako sú prerozdelené kompetencie  medzi jednotlivými štátmi. Ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo pred troma dňami na svojom webe pomerne prehľadnú grafiku. Jasne z nej vyplýva, že v otázke zdravotníctva si  členské štáty želali fungovať na základe rozhodovania v jednotlivých členských štátoch.  Znamená to, že európske inštitúcie nemajú žiadne kompetencie nariaďovať ani odporúčať členským štátom, aké majú prijímať opatrenia či nariadenia, čo sa týka rozhodnutí v oblasti zdravotníctva. Čo však môže na druhej strane Európska únia urobiť a aj urobila, je, že sme jednak uzavreli vonkajšie hranice a vyčlenili sme 750 miliárd eur z Európskej centrálnej banky,  ktoré sa budú prerozdeľovať členským štátom.

 

Určite príde aj k pozmeneniu viacročného finančného rámca, keďže pôvodný návrh neuvažoval o takých následkoch, aké zaznamenajú po pandémii európske hospodárstvo, európska ekonomika aj celý vnútorný trh.

Áno, určite budeme musieť zmeniť aj priority viacročného finančného rámca, opäť so súhlasom predsedov vlád jednotlivých členských štátov. Toto bude jedna veľmi dôležitá oblasť. A potom  bude to samotné prerozdelenie, kde rátame, že dôjde k problémom skôr na úrovni členských štátov, kde budú musieť vlády jednotlivých štátov rozhodnúť, komu prioritne sa bude z týchto  finančných zdrojov pomáhať viacej, komu menej. Chceme posilniť európske rozpočty tým, že sme už zrušili povinné obmedzenia pre deficity jednotlivých rozpočtov štátov. Opatrenia sa však nemôžu týkať zdravotníctva. Zdravotníctvo chceli členské štáty riešiť individuálne a Európska únia by tak rozhodovala nad rámec svojich povinností.

 

Slovensko dostalo 74 ton ochranných pomôcok z Číny. Čína a Rusko vo veľkom pomáhajú najmä Taliansku, kde je situácia kritická a zaznamenávajú denne stovky mŕtvych na koronavírus. Rusko aj Čína sú pritom štáty sankcionované Európskou úniou a otázka je, či tieto sankcie, keďže v čase najväčšej krízy poskytli pomoc, nebudú nejako riešené? 

Je to super! Je to super, že Talianom vyšla Ruská federácia v ústrety a poslali im spolu s Kubou expertov, ktorí majú pravdepodobne viac skúseností s takýmito krízovými situáciami. Je vidieť, že my v Európe bez ohľadu na to, či je to Taliansko, Slovensko, Poľsko, ktokoľvek, takéto  skúsenosti nemáme. Je veľmi sympatické, že nám pomáhajú krajiny, ktoré sú aj mimo Európskej únie a často ich aj kritizovala Európska únia za niektoré konania a rozhodnutia. Napriek tomu vyšli v krízovej situácii v ústrety a poslali nám svojich expertov a aj pomoc.

 

Tie krajiny však Únia sankcionuje a otázka je, či bude morálne predĺžiť sankcie proti nim.

Myslím si, že pandémia nanovo usporiada veľa vecí. Aj vo vnútri rodín, aj vo vnútri štátov, Únie, aj vo vzťahu k tretím krajinám. Domnievam sa, že keď sa všetko ako-tak dá do poriadku, jedna z tém určite bude, ako zlepšiť vzťahy medzi krajinami, ktoré ich doteraz možno nemali dobré. Pandémia zasiahla väčšinu sveta, väčšinu krajín a našou úlohou je dať bokom nejaké veci,  ktoré tu boli v minulosti, a snažiť sa usporiadať tieto vzťahy nanovo.

 

Ako to vyzeralo v Belgicku, keď ste z neho začiatkom marca odchádzali? Bolo na uliciach prázdno, ľudia s rúškami alebo sa tam život pre koronavírus vtedy ešte nezastavil? 

Belgičania veľmi podcenili túto situáciu podobne ako Briti či Holanďania. Tam naozaj okrem toho, že sme v Európskom parlamente, keďže som predsedníčka kvestorov a mám na starosti vydávanie dekrétov, my sme vnútorne už v tom prvom marcovom týždni začali robiť opatrenia. Dokonca sme aj počas zasadnutia vyzývali Komisiu, aby čo najskôr urobila summit, kde budú  jednotlivé členské štáty hovoriť, ako napríklad ochrániť pasažierov na letiskách. To tiež celkom nespadá do kompetencií európskych inštitúcií, ale chceli sme upozorniť členské štáty, že na veľkých medzinárodných letiskách je rizikový napríklad výdaj batožiny. Chceli sme upozorniť, že sa tam stretávajú v tesnej blízkosti ľudia, ktorí prichádzajú z krajín zasiahnutých vírusom, a  stretávajú sa s pasažiermi z európskych krajín, ktorí mali málo informácií alebo pochádzali z krajín, ktoré pandémiou ešte neboli rozsiahlo zasiahnuté. Potom sme prijímali veľmi rýchlo  opatrenia pre ľudí prichádzajúcich do Európskeho parlamentu z Talianska. Už v tom čase dostali nariadenú 14-dňovú karanténu.

Ale Belgicko ako krajina bolo vágne v rozhodnutiach. Až keď vysvitlo, koľko mŕtvych si pandémia vyžiadala v Taliansku a Španielsku, potom Belgicko minulý týždeň v princípe  okamžite uzavrelo hranice. Je to škoda, že v niektorých štátoch došlo až k takému podceneniu situácie, keď to porovnáme napríklad so Slovenskom, kde boli opatrenia prijímané pomerne rýchlo, už od začiatku marca.

 

Odbočme teraz do osobnejšej roviny – po návrate z Bruselu ste boli ako prvá politička zo Slovenska v karanténe. Dali ste sa aj otestovať?

Bola som v takzvanej dobrovoľnej karanténe, keďže som 5. 3. priletela na Slovensko, a vtedy to ešte nebolo povinné. Keďže som však každý týždeň cestovala a stretávala sa s obrovským  množstvom ľudí, tak som sa preventívne radšej dala do dobrovoľnej  karantény, aby som skutočne ani náhodou nikoho neohrozila. Prešlo to, našťastie, bez akýchkoľvek komplikácií.

Testovať som sa nedala. Pre mňa bolo záhadou, ako sú vyberaní ľudia alebo kto sú ľudia, ktorých testujú. Viem, že testov je málo a je pre mňa záhadou, ak teda nemá človek žiadne príznaky, nemá zbytočne míňať testy a chodiť na testovanie, tak ja skutočne dodnes neviem,  ako by som sa mala dať testovať. Našťastie som teda žiadne symptómy nemala a ani počas dvojtýždňovej karantény neprepukli, tak som ostala v tej rovine, že rešpektujem, že testov je málo.

 

Zakúsili ste si teda karanténu aj na vlastnej koži. Vráťme sa k téme: Reagovalo Slovensko podľa vás rýchlo na koronavírus? 

Prijali sme opatrenia oveľa rýchlejšie a oveľa lepšie ako iné štáty. Dokonca by sa dalo povedať, že následne niektoré krajiny prevzali opatrenia, ktoré prijalo Slovensko a ktoré mohli vyzerať kontroverzne z istého pohľadu, napríklad uzavretie hraníc. Slovensko ako prvé uzavrelo hranice takým spôsobom, ako to urobila ešte bývalá vláda. Až následne došlo k uzavretiu hraníc, povedzme, v Nemecku, Francúzsku. Takisto sme boli jedna z prvých krajín, ktoré vyhlásili núdzový stav. Ostatné krajiny sa popridávali až následne. Takže bez ohľadu na to, aká tu teraz prebieha politická prestrelka, Slovensko sa v tom čase objektívne prispôsobilo ochrane občanov skutočne veľmi razantne.

 

Premiér Matovič si to však nemyslí a často hovorí, že Slovensko reagovalo neskoro a expremiér Pellegrini nenechal nič pripravené.

Myslím, že pán Matovič nebol celkom pripravený na funkciu premiéra, čo sa aj teraz ukazuje, keď sa prejavuje ako opozičný politik. Ja mu len prajem, aby ho to čo najskôr prešlo a sústredil sa na problémy, ktoré tu sú. Naozaj, polovicu svojich vystúpení venovať tomu, čo malo byť inak? Ak si niekto myslí, že zohnať testovacie sady je jednoduché, tak nie je. Naopak, je to veľmi, veľmi komplikované. Ukázalo sa to, aj keď bohaté spoločnosti s vynikajúcimi kontaktmi v Číne tvrdo niekoľko dní pracovali, kým sa im podarilo niečo zohnať. Tak aby si pán Matovič nepílil konár sám pod sebou. Bude niečo stále kritizovať, až nakoniec zrazu zistí, aké je to komplikované získať tieto testy a ochranné pomôcky. Energiu, ktorú venuje kritike bývalej vlády, by mal venovať radšej tomu, aby nejaké pomôcky aj sám zohnal.

 Autor: Lucia Balichová

- Reklama -