Židia žijú v Belgicku takmer 2 000 rokov a napríklad Antverpy boli označované za Jeruzalem severu. Táto krajina bývala pre Židov stále bezpečná. Dnes to už neplatí. Mnohí Židia po teroristických útokoch v Európe odchádzajú do Izraela a Spojených štátov. Niektorí z atentátnikov z Paríža pochádzali z Belgicka a okrem radikalizmu je im vlastný antisemitizmus, teda nenávisť voči Židom. V sérii rozhovorov pre CBN News ešte pred masakrom v Paríži tunajší Židia konštatovali, že aj keď sa stále dá v Belgicku bezpečne žiť, nebezpečenstvo je všadeprítomné. „Idylické roky sú nenávratne preč. Idete do obchodu s potravinami a zrazu po vás môže začať niekto strieľať. To isté sa môže stať pri návšteve múzea alebo divadla,“ hovorí židovský predstaviteľ a lingvista Julien Klener.
Klener sa narodil pred druhou svetovou vojnou a v dobe holokaustu sa musel skrývať. Polovicu belgických Židov vtedy poslali do nacistických vyhladzovacích táborov. Po toľkých rokoch však musí čeliť nebezpečenstvu znova. „Ako je možné, že ani holokaust nebol schopný zbaviť ľudí nenávisti voči Židom? Prečo tieto otrasné historické udalosti miznú do zabudnutia? Čo zlé som urobil, že si to zaslúžim?“ čuduje sa Klener. Nebezpečenstvu čelia Židia predovšetkým na školách, v synagógach a na ďalších verejných miestach, kde sa spoločne zhromažďujú. Svoje o tom vie aj vedúci židovských štúdií na židovskej škole Tachkemoni v Antverpách Michael Greenberg: „Ak máme pocit, že študentom hrozí vonku nebezpečenstvo, tak ich necháme v škole celý deň.“
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
Rabín Shimon Lasker, ktorý pôsobí v bruselskej synagóge Beth Chabad, naopak tvrdí, že správy o narastajúcom antisemitizme sú trochu prehnané. Židovské symboly však z „jeho“ synagógy pre obavy pred vandalmi zmizli. Lasker si aj napriek tomu nemôže zvyknúť na nové opatrenia. „Počas modlitieb prišli židovskí bezpečnostní experti a nabádali nás, aby sme po ceste domov nešli v skupinách a nedávali okato okoliu najavo, že sme Židia. Dokážete si to predstaviť? O týchto veciach máme uvažovať, keď ideme po ulici?“ opakuje neveriacky Lasker s odkazom na nedávny útok nožom proti Belgičanovi židovského pôvodu priamo na ulici.
„V súčasnosti čelíme antisemitizmu z radov ľavice a extrémnej ľavice, pričom oni sami to nazývajú antisionizmus. Takisto sú Židia ohrozovaní antisemitizmom zo strany Arabov a moslimov. Bohužiaľ, vláda robí len veľmi málo preto, aby antisemitizmus zastavila. Vidíte to na školách, na uliciach a v podstate sa táto negatívna záležitosť stala neoddeliteľnou súčasťou našich životov,“ konštatuje so značným pohoršením poslankyňa regionálneho parlamentu v Bruseli Viviane Teitelbaumová. Predseda Židovského kongresu v Belgicku Serge Rozen sa tiež obáva nárastu antisemitizmu, ale porovnávať dnešnú situáciu s obdobím pred nástupom hitlerovského Nemecka je podľa jeho názoru nepresné: „Hlavný prúd spoločnosti nás na rozdiel od tých čias podporuje a rešpektuje. Rovnako ako úrady a politici.“
Belgickí Židia dúfajú, že sa súčasná situácia zlepší, pretože z krajiny nechcú odísť. Niektorí z nich sa však v dobe masívneho príchodu moslimov z Blízkeho východu obávajú, že spoločne s utečencami sa na kontinent dostanú aj ich konflikty. „Posolstvo, ktoré prinášajú, nehlása lásku či spoločné súžitie. Ich posolstvom je zabíjanie Židov,“ tvrdí bývalý senátor Jacques Brotchi. Myšlienky na odchod z krajiny však nie sú ojedinelé a podľa rabína Laskera sa nimi zaoberá veľa členov komunity. „Začíname sa pýtať sami seba, či máme v Belgicku nejakú budúcnosť. Pre stále väčší počet z nás znie odpoveď nie. Ako môžeme hovoriť o nejakej bezpečnosti, keď posielame svoje deti do školy v Bruseli alebo Antverpách a vidíme tam zasahujúcich výsadkárov?“ hovorí Lasker. Poslankyňa Teitelbaumová je presvedčená, že Belgicko musí bojovať za to, aby tunajšia židovská komunita krajinu neopustila: „Demokracia, ktorá nedokáže ochrániť svoje minority, prestáva byť demokraciou.“
