Spisovateľ precestoval počas svojho života veľký kus sveta a v každej krajine s miestnymi obyvateľmi aj diskutoval. „Dostával som otázky nielen príjemné. Kládli ich však vždy priamo, každý sa predstavil plným menom. Trochu ma táto úprimnosť prekvapila,“ píše Banáš v komentári pre Aktuálne.
Podľa neho sa obyvatelia vyspelejších krajín ako Dánsko, Holandsko či Švédsko v komunikácii nevykrúcajú a hovoria vždy priamo do očí. Svojou priamočiarosťou však nechcú nikoho uraziť, povedať svoj názor je pre nich podľa Banáša prirodzené. „Môj slovenský priateľ žijúci v Holandsku mi potvrdil, že slovo anonym sa v tejto krajine vyskytuje výrazne menej ako na Slovensku. Tam sa výhrady voči druhému hovoria rovno do očí,“ dodáva spisovateľ.
Kritiku, ktorú príslušníci severských národov, Američania či Kanaďania, smerovali aj priamo na neho, Banáš najprv znášal ťažko, neskôr si však uvedomil, že takýto druh komunikácie je oveľa úprimnejší: „…považovali by za nedôstojné vyjadriť svoj názor poza chrbát, alebo okolo nepríjemnej témy kľučkovať,“ píše Banáš a podotýka, že Holanďania či škandinávske krajiny majú približne rovnaký počet obyvateľov ako Slovensko. Vo svete sa však presadili oveľa lepšie.
Anonymní lokaji
„Na rozdiel od ich sebavedomej histórie sa my podobným pochváliť nemôžeme. Obávam sa, že sa tisícročná absencia vlastného štátu, a teda zodpovednosti za seba samých, v našej národnej povahe riadne prejavila,“ myslí si spisovateľ a dodáva, že Slováci boli v minulosti akísi lokaji, čiže pätolízači, ktorí sa pánovi zaliečajú a v skutočnosti ho neznášajú.
„Možno tu niekde vznikli prví slovenskí anonymovia. Zdá sa, že lokajská tradícia anonymov sa úspešne v našich génoch usadila a funguje naplno,“ dodáva spisovateľ a upozorňuje aj na anonymných internetových komentátorov. „Zbabelo vypisujú z bezpečia svojich internetových úkrytov a tešia sa ako smradia a ubližujú bezmocným,“ píše Banáš a drsne dodáva: „Zaplieňujú internet svojimi duchovnými výkalmi a odbavujú sa na svojej morálnej impotencii.“
