Vladimír Putin nazýva rozpad ZSSR najväčšou geopolitickou katastrofou 20. storočia. Je rozpad ZSSR akousi traumou pre Rusov?
Ak nie pre ruskú spoločnosť, tak aspoň pre politickú triedu súčasného Ruska určite. Ruská identita bola od čias Ivana IV. spájaná s imperializmom a veľmocenským statusom. Po Bielovežských dohodách, ktoré zakončili existenciu Sovietskeho zväzu, Moskva o veľmocenský status prišla. Cieľom Putina a jeho najbližších je z Ruska urobiť znovu veľmoc, globálneho hráča. To môžeme vidieť na Ukrajine, v Sýrii aj na príklade eurázijskej integrácie.
Chce dnes Rusko obnoviť impérium?
Zdá sa, že áno. Záleží však na tom, akú formu, akú štruktúru by malo mať. Zatiaľ najsilnejší impulz získala eurázijská ekonomická únia. Jedine jej prostredníctvom môže Rusko rokovať s takými hráčmi ako Čína, EÚ či USA , ako rovný s rovným.
Hýbe sa projekt eurázijskej únie dopredu?
Jednoznačne áno. Spustili ho na začiatku tohto roka a už má päť členov, Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko a Rusko. Vstup Tadžikistanu je len otázkou času. Na niektoré ďalšie postsovietske štáty je vyvíjaný silný tlak, aby sa pripojili. Projekt je zatiaľ vo fáze jednotného hospodárskeho priestoru, ktorý stále nie je plne implementovaný, hovorí sa však už aj o úrovni monetárnej a fiškálnej únie. Treba však mať na pamäti, že cez všetky oficiálne deklarácie o rýdzo ekonomickej integrácii je primárny cieľ tejto integračnej štruktúry hlavne politický či geopolitický. Rusko sa pomocou neho snaží obnoviť stratený veľmocenský status a vnútiť svoju vôľu postsovietskym štátom.
Opiera sa tento projekt o koncept eurazianizmu? Čo to vlastne eurazianizmus je?
Eurazianizmus je ideologický koncept, ktorý vznikol medzi bielou emigráciou v dvadsiatych a tridsiatych rokoch, ale vo svojej modernej variante je populárny aj v súčasnom Rusku. Hlavným z jeho dnešných proponentov je šedá eminencia Kremľa Alexander Dugin. Ide o geografickú ideológiu, ktorá tvrdí, že Eurázia je tretím kontinentom medzi Európou a Áziou, ktorý sa vyznačuje syntézou slovanských a turkických národov a ich náboženstva pravoslávia a islamu. Celé je to samozrejme zložitejšie, ale pre zjednodušenie stačí skutočnosť, že zástancovia eurazianizmu veria, že tento tretí kontinent je predurčený na to, aby bol zjednotený a stal sa impériom s centrom v Moskve. Pre dôraz na syntézu slovanských a turkických elementov predstavuje dokonalý základ pre eurázijskú úniu, ktorá sa zatiaľ najviac rozširuje do turkickej Strednej Ázie.
Putin hovorí aj o ruskom svete. Čo je to ruský svet a ako súvisí eurazianizmom?
To je druhý vplyvný ideologický koncept v dnešnom Rusku. Ruský svet je podľa neho definovaný na základe jazyka, kultúry a náboženstva. Je to do veľkej miery snaha vyrovnať sa s rozpadom Sovietskeho zväzu a rozšírením ruskej diaspóry. Je zameraný najmä na vnútroruské publikum a na Ukrajinu a Bielorusko. Z pohľadu tohto konceptu vlastne neexistuje žiadny ukrajinský národ, ale iba ruský svet. Práve tento koncept Vladimír Putin využil na legitimizovanie ruskej anexie Krymu, keď tvrdil, že polostrov patrí k ruskému svetu.
Je to koncept, ktorého by sa mal Západ obávať?
Jednoznačne je potrebné sledovať, ako bude ďalej používaný. Okrem spochybnenia národnej existencie Bielorusov a Ukrajincov, môže tiež dôjsť k tomu, že Rusko označí za súčasť ruského sveta časti Estónska a Lotyšska, kde sa nachádza silná ruská menšina. To by znamenalo teritoriálne nároky na aspoň dva členské štáty NATO . Akú rolu hrá v tomto ruskom svete etnicita a náboženstvo? Náboženstvo má oveľa väčšiu úlohu ako etnicita . Moskovský patriarchát tento koncept silno podporuje. Už len preto, že sa do veľkej miery prekrýva s jeho kánonickým územím. Ako som hovoril, kľúčové definičné znaky sú jazyk, náboženstvo a prijímaná kultúra. Etnicita nie je dôležitá, čím je tento koncept veľmi elastický a tým aj nebezpečný .
Ako Rusko presadzuje tento koncept v zahraničí?
Nedávno to bolo najmä pomocou kultúrno-osvetových organizácií ako Fond Russkij Mir, dnes to je skôr pomocou anexie a informačnej vojny. V Južnom Osetsku sa má čoskoro konať referendum o pripojení k Ruskej federácii a jedným z kľúčových argumentov je práve spolupatričnosť tohto separatistického územia s ruským svetom.
Majú koncepty ruského sveta a eurazianizmu svojich prívržencov aj mimo Ruska a v neruských národoch?
V prípade konceptu ruského sveta ide iba o niektoré separatistické regióny ako Luhanská a Donecká ľudová republika či spomínané Južné Osetsko. Oveľa zaujímavejšie je to pri predchádzajúcom koncepte eurazianizmu. Ten je dokonca v Kazachstane považovaný za štátnu ideológiu.
