Ale veď to robíme aj my. Úplne bežne. Emeritný profesor sa vysmial kriku okolo ovplyvňovania volieb v USA

    0
    Ilustračná fotografia: Americké vlajky (Autor: TASR)

    Téma ovplyvňovania amerického volebného procesu Ruskom dominuje od novembra minulého roka svetovým médiám. Najviac rozhorčené sú americké politické kruhy, ktoré sa odvolávajú na výsledky vyšetrovania amerických tajných služieb. Podľa nich sa Moskva uvedených prehreškov skutočne dopustila.

    Zvolený kandidát Republikánskej strany Donald Trump spočiatku všetky obvinenia podobného charakteru rázne poprel, ale neskôr svoje stanovisko mierne upravil a začal tvrdiť, že ruské snahy nemali na výsledok volieb žiadny vplyv.

    „Rusi sa nenabúrali do volebných prístrojov, takže čokoľvek, čo urobili, nie je relevantné,“ napísal Trump na Twitteri.

    So zaujímavým príspevkom do diskusie prišiel americký emeritný profesor z UCLA Marc Trachtenberg, podľa ktorého je akékoľvek pobúrenie spojené so spomenutým prípadom krajne naivné a svedčí o dvojitých štandardoch.

    Trachtenberg v článku pre magazín Foreign Policy uviedol, že Spojené štáty sa takýchto „prečinov“ dopúšťajú v mnohých krajinách už „dlhé roky“, a preto by Američania nemali byť prekvapení, keď sa stanú obeťou podobných machinácií pre zmenu oni.

    „Všeobecne prijímaný názor je ten, že to, čoho sa Rusi dopustili, je neprijateľné – išlo o neodpustiteľný pokus o ovplyvnenie amerického interného politického procesu cudzou krajinou. Kto si vôbec Rusi myslia, že sú?! Nabúrať sa do súkromnej komunikácie amerických politických činiteľov a pokúsiť sa získanými informáciami ovplyvniť výsledok volieb,“ myslí si Trachtenberg.

    Zároveň sú si vraj však všetci vedomí toho, že americká vláda odpočúva privátne rozhovory miliónov ľudí po celom svete. Národná bezpečnostná agentúra, ktorá sa tým zaoberá, má ročný rozpočet okolo 10 miliárd dolárov a podľa pred pár rokmi zverejneného článku The Washington Post uchováva „1,7 miliardy e-mailov, telefónnych rozhovorov a iných typov komunikácií denne“.

    Nič nové pod slnkom

    Trachtenberg sa odvoláva na nedávno zverejnenú históriu aktivít NSA, v ktorej sa uvádza, že v rámci jednej zo svojich operácií vedených z amerického veľvyslanectva v Moskve americká tajná služba „zbierala a zneužívala záznamy telefonických rozhovorov členov politbyra“.

    Podľa kalifornského profesora sa americká vláda „vždy zaujímala a stále zaujíma o to, čo si lídri spriatelených štátov medzi sebou hovoria“. Napríklad v roku 1973 napísal predseda riadiaceho orgánu americkej centrálnej banky Arthur Burns, že americká vláda „vie absolútne o všetkom, čo sa deje na nemeckých kabinetných zhromaždeniach“.

    „Malo by nás to všetko znepokojovať? Tento druh špionáže, ktorého sa dopúšťame, je všeobecne akceptovaný. Ak sa však púšťame do podobných akcií, nemali by sme byť prekvapení – a už vôbec nie pobúrení –, keď to isté urobí iná krajina nám,“ píše Trachtenberg.

    No v tomto konkrétnom prípade vraj americký národ nepobúrilo ani tak to, že sa ruská vláda nabúrala do amerického volebného procesu, ako skôr fakt, že sa priamo pokúsila ovplyvniť jeho výsledok.

    V americkej histórii sa však nájde mnoho takýchto prípadov. „Od roku 1945 intervenovali Spojené štáty vo vnútropolitických procesoch mnohých štátov. Naším základným operačným vzorcom bolo to, že slobodné voľby sú dobrá vec len do tej miery, kým nedopadnú v neprospech Spojených štátov. Prípady krajín ako Kongo, Čile, Dominikánska republika a ďalších sú všetkým dobre známe.“

    Príklad z Európy

    K podobným záležitostiam dochádzalo pravidelne aj v Európe. Napríklad v roku 1947 americký veľvyslanec v Paríži, podľa informácií nájdených v jeho denníku, povedal francúzskemu premiérovi: „Žiadni komunisti vo vláde ani nikde inde.“

    Pritom nešlo iba o krátke obdobie potrebné pre zaistenie stability v Európe. Napríklad Eisenhowerova administratíva dala nemeckému národu „jasne najavo, ako by mal vo voľbách v roku 1953 voliť“.

    Táto intervencia prispela podľa nemeckého politológa študujúceho daný prípad k hladkému víťazstvu konzervatívca Konrada Adenauera. „O niekoľko rokov neskôr, keď sa Adenauer americkej vláde znepáčil, zohrali Spojené štáty hlavnú rolu v jeho zosadení,“ uviedol Trachtenberg.

    „Ani jeden z týchto prípadov by sme nemali brať na ľahkú váhu; praktiky, ktoré boli sformované v časoch studenej vojny, sa zachovali takmer bez zmeny. Spojené štáty vnímajú ovplyvňovanie volieb v cudzích krajinách ako svoje právo,“ podotkol.

    „Myslenie je však také, že zatiaľ čo my na to máme právo, nikto iný sa toho dopustiť nemôže, a už vôbec nie u nás. Amerika je nenahraditeľnou krajinou a pravidlá, ktorými sa má riadiť svetové spoločenstvo, sa jej jednoducho netýkajú.“

    - Reklama -