„Neverte tomu koňovi, Trójania! Nech je to čokoľvek, bojím sa Danajcov, aj keď prinášajú dary.“ Tie varovné slová veštca Lákoóna z príbehu gréckej mytológie o trójskom koňovi mi prišli na um v stredu, keď som sledoval premiéra R. Fica, ako oznamuje jednomyseľný súhlas vlády s kandidatúrou ministra zahraničných vecí M. Lajčáka na pozíciu generálneho tajomníka Organizácie spojených národov. Predseda vlády v tej súvislosti vyjadril presvedčenie, že výberové konanie s účasťou nášho šéfa diplomacie o post šéfa organizácie zastrešujúcej aktuálne 193 krajín sveta bude viesť k zvýšeniu dobrého renomé Slovenska. On sám sa v zmysle tých slov ale nezachoval a nebol pre svojho kolegu z vlády ani dobrou sudičkou. Zhoda okolností totiž vytvorila situáciu, že v čase oznámenia schválenej kandidatúry bol už medializovaný rozhovor, v ktorom R. Fico, vracajúc sa k svojej dominantnej téme spred volieb, pripomenul svoje: „Nechcem, aby na Slovensku vznikla ucelená moslimská komunita.“ Ten postoj premiéra sa pre naplnenie úspešnosti kandidatúry M. Lajčáka stal akýmsi danajským darom pripomínajúcim toho dreveného koňa, v ktorom sa pod Odyseovým vedením ukryla skupina Grékov, a keď Trójania vtiahli dreveného koňa za svoje hradby, tak pod rúškom tmy otvorili brány a vpustili dnu svojich spolubojovníkov, ktorým sa týmto spôsobom po predchádzajúcom desaťročnom neúspešnom obliehaní podarilo dobyť Tróju.
Tu ide o viac – o ľudskosť
„Dnes sú utečencami. Zajtra môžu byť študentmi a profesormi, vedcami a výskumníkmi alebo pracovnými silami a poskytovateľmi sociálnej starostlivosti.“ Uvedené dve vety vyslovil úradujúci šéf OSN Pan Ki-mun a vyslovil ich na konci marca v ženevskom sídle organizácie v rámci konferencie, na ktorej zástupcovia 90 krajín riešili ďalšie záväzky na poskytnutie šance pre nový život sýrskym utečencom. Niekoľko dní predtým, v rámci stretnutia s nemeckou kancelárkou A. Merkelovou, zdôraznil Pan Ki-mun dôležitú úlohu európskych krajín. „Európska únia sa skladá z 28 štátov. Zo štátov, ktoré v skutočnosti všetky majú možnosť ukázať humanitárnu reakciu a poskytnúť humanitárnu pomoc. Chcem preto pochváliť kancelárku, že išla príkladom,“ povedal šéf OSN na tlačovej konferencii po rokovaní s Merkelovou.
„Apelujem tu na všetkých európskych šéfov vlád. Európa je kontinent, kde sa toho môže urobiť viac. Nejde tu o to, či už sa poskytli nejaké prostriedky. Tu ide o viac – o ľudskosť, o dodržiavanie ľudských práv. A verím, že Európa určite nájde vhodné cesty, ako to zabezpečiť. Nalieham na všetkých predsedov vlád, aby to urobili,“ zdôraznil na začiatku marca generálny tajomník OSN. Pre nemecký denník Bild v tých dňoch pripomenul, že „budovanie múrov, diskriminácia ľudí alebo ich posielanie späť nie je odpoveďou na problém“. V súvislosti s riešením problému prílivu utečencov do Európy Pan Ki-mun vyzdvihol prístup A. Merkelovej, ocenil jej „ľudské politické vodcovstvo“ a vyzval ostatných politikov, aby nasledovali jej príklad. Utečenecká kríza bola pre generálneho tajomníka OSN počas celého uplynulého roka vlastne ústrednou a dominantnou témou pri všetkých jeho návštevách v zainteresovaných krajinách, predovšetkým v Európe, napokon v októbri minulého roka bol tri dni aj na Slovensku. Viete si predstaviť, že by v súčasnosti uvedené slová vyslovil slovenský kandidát na pozíciu generálneho tajomníka OSN?
Nie som tu na posudzovanie rétoriky premiéra
M. Lajčák svoje silné, dá sa povedať takmer absolútne zahraničnopolitické profesionálne renomé a zároveň slobodu z pohľadu žiadnej straníckej viazanosti totiž nestavil na jednoznačné nesúhlasné postoje k negatívnej utečeneckej rétorike R. Fica, hoci časť verejnosti sa na to spoliehala. Jeho maximom v tomto zmysle bol postoj vlani v septembri, keď diplomaticky „žehlil“ prvý raz vyslovený názor svojho vládneho šéfa, že Slovensko nebude prijímať utečencov moslimského vyznania. Šéf rezortu zahraničia vtedy poznamenal, že išlo o nešťastné vyjadrenie, ktoré nebolo myslené tak, ako odznelo. „Naša pozícia nikdy nebola o tom, že by sme rozdeľovali migrantov podľa rasy, etnicity, náboženstva. Rozdeľujeme ich podľa toho, kto potrebuje našu pomoc, a sme ju pripravení dať,“ uviedol na margo kritiky šéfa frakcie Európskej ľudovej strany M. Webera.
Šéf rezortu zahraničia preukázal pozitívny postoj pri prerokovávaní vládneho materiálu, ktorý vznikol na základe stretnutia premiéra a protagonistov Výzvy proti ľudskosti. Obsahom bola spolupráca štátneho a mimovládneho sektoru pri integrácii a pomoci utečencom. Minister vnútra R. Kaliňák chcel, aby v materiáli bola aj informácia, že jeho rezort požiadal regionálne zastúpenie vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) pre strednú Európu v Budapešti, aby vymenilo implementačného partnera pre Slovensko. Tým je mimovládna organizácia Liga za ľudské práva, ktorá podľa ministerstva vnútra „toto postavenie zneužívala na nekonštruktívnu kritiku postupov polície“. Pracovníčky Ligy kritizovali napríklad zákrok polície voči utečencom v Medveďove, po ktorom viacerí utečenci tvrdili, že ich policajti surovo zbili.
Opodstatnenosť zákroku kritizovala aj ombudsmanka J. Dubovcová. Na základe postoja M. Lajčáka sa napokon uvedená požiadavka na výmenu implementačného partnera pre prácu s utečencami do vládneho materiálu nedostala, verejnosť sa však informáciu o rôznych názoroch dvoch ministrov nedozvedela, rezort zahraničia odôvodnil vypustenie požadovanej informácie naozaj diplomaticky, keď konštatoval, že „z hľadiska koncepcie a celkového určenia materiálu nebolo jej zakomponovanie do tohto textu nevyhnutné“. Postoj ministra zahraničných vecí bol v celom ďalšom období už len v zmysle slov, ktoré povedal v októbrovom rozhovore pre Denník N: „Nie som tu na to, aby som posudzoval rétoriku predsedu vlády,“ poznamenal vtedy. Šéf diplomacie v domácom prostredí, zrejme aj pod tlakom okolností predvolebnej situácie, takmer úplne rezignoval na možnosť byť nositeľom a formovateľom slovenského postoja k utečencom. U našich západných susedov v Čechách, naopak, tamojší minister zahraničných vecí L. Zaorálek v tomto zmysle svoju dôležitú úlohu nevypustil a v utečeneckej téme bol v médiách oveľa častejšie ako premiér B. Sobotka.
Protiislamský premiér na čele zoskupenia s 20 miliónmi moslimov
R. Fico však do vlaňajšieho septembra ešte niekoľkokrát odmietol prijímanie moslimov na Slovensko. Ako som už spomenul, paradoxne ešte aj v deň, keď s pátosom oznamoval súhlas vlády s kandidatúrou M. Lajčáka do najvyššej funkcie OSN, teda inštitúcie, ktorej samotným zmyslom existencie je bojovať proti nenávisti a násiliu vo svete. „Islam nemá priestor na Slovensku. Veď snáď sme krajina, ktorá nejako vznikla… Ja nechcem, aby tu bolo niekoľko desiatok tisíc moslimov, ktorí si postupne začnú presadzovať svoje veci,“ konštatoval predseda vlády v rozhovore pre TASR. Zahanbujúcou črtou pre premiéra je v kontexte ním vyslovených negatívnych slov na adresu moslimov fakt, že ich prezentoval po tom, čo absolvoval operáciu srdca v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb, kde je riaditeľom rodený Tunisan Mongi Msolly. Už 32 rokov žije na Slovensku a pod jeho vedením sa z ústavu stalo uznávané odborné pracovisko.
Mongi Msolly prišiel k nám študovať ešte v čase socialistického Československa v roku 1984 v rámci internacionálnej pomoci pre mladých ľudí z Afriky. „Na Slovensku som vyštudoval, zamestnal sa, našiel som si životnú partnerku a založil rodinu. Na život tu som si zvykol a cítim, že som aj tu doma,“ povedal v rozhovore pre denník SME, pričom poznamenal, že za svoju vlasť dnes považuje Tunisko aj Slovensko. Aj životný príbeh Mongiho Msollyho ukazuje, že moslimská komunita je v našej krajine dobre integrovaná. Islamská nadácia na Slovensku v súvislosti s najnovšími vyjadreniami R. Fica vo svojom vyhlásení pripomína premiérove slová spred volieb, že bude chrániť Slovensko. „My sa však rozhodne bezpečnejšie necítime. Doteraz sa nás výraznejšie nezastal ani raz. Opätovne však robí pravý opak. Uráža moslimov, ich vieru a dokazuje, že ústavný princíp ochrany vierovyznania asi pre moslimov neplatí,“ konštatuje sa vo vyhlásení. Nadácia pripomína, že slová predsedu vlády prišli pár týždňov pred tým, ako sa Slovensko stane predsedníckou krajinou Rady Európskej únie, ale tým budeme viesť aj takmer 20 miliónov moslimov, ktorí v Únii žijú.
Nepriatelia aj v treťom sektore
A ešte jeden moment k premiérovým protimoslimským slovám. Nadhodil aj určitý historizujúci prvok, keď poznamenal, že „veď snáď sme krajina, ktorá nejako vznikla“, v rozhovore ho síce nespresnil, ale poznajúc jeho časté pripomínanie cyrilo-metodských tradícií, mal na mysli nepochybne tie. Len akosi zabudol dodať konkrétny fakt. A to, že Slovensko sa mohlo začať rozvíjať nielen štátotvorne, ale istým spôsobom aj národne, vďaka T. G. Masarykovi, M. R. Štefánikovi a podpore Spojených štátov amerických, svojou históriou jasne multikultúrnej krajiny, ktorá umožnila vznik prvej Československej republiky. A 30. septembra 1918 bola v Martine podpísaná Deklarácia slovenského národa, ktorá bola prijatá ako samostatný štátoprávny akt slovenského národa, ktorým Slováci oficiálne zrušili zväzok s Uhorskom. Za jediný zvrchovaný orgán, ktorý bol oprávnený vystupovať v mene slovenského národa, bola vyhlásená Slovenská národná rada.
R. Fico najnovšie v rámci prevzatých spôsobov V. Mečiara, ktorý svojho času považoval za nepriateľov novinárov a tretí sektor, označil ako nepriateľské aj mimovládne organizácie, pritom práve OSN je v úspešnosti svojej činnosti veľa ráz závislá práve od nich. „Veď to neboli štandardné voľby! My sme nebojovali s opozíciou. Bojovali sme s mimovládnym sektorom, ktorý bol často dotovaný a financovaný zo zahraničia,“ konštatoval premiér v spomínanom rozhovore. Z. Števulová, predsedníčka Ligy za ľudské práva, premiérovi pripomenula, že použiť v štandardnej demokracii slová o „boji“ s mimovládnym sektorom považuje za mimoriadne nešťastné. „Moc pochádza od občanov a občianska spoločnosť je súčasťou demokratickej diskusie. Bojuje sa na Ukrajine alebo v Sýrii,“ zdôraznila. Iniciatíva Štrngáme za zmenu vo svojom stanovisku napísala, že ju znepokojuje, aký jazyk premiér používa v súvislosti s občianskym sektorom, ktorý za posledné dekády viackrát dokázal, že je efektívnym a dôležitým aktérom pri ochrane verejného záujmu a v boji proti korupcii.
Takýmto spôsobom by sa nemali vykrúcať ruky
Slovenský minister zahraničných vecí sa neozval ani v situáciách, keď napríklad nemecká kancelárka A. Merkelová povedala: „Nemecko v ťažkej situácii nesmie rezignovať na hodnotu, akou je ľudská dôstojnosť.“ A slovenský premiér: „Utečenci majú iné kultúrne návyky a iné náboženstvo. Je tu veľmi veľké bezpečnostné riziko, o ktorom musíme hovoriť.“ A. Merkelová: „Prostredníctvom utečencov prišla vojna zo Sýrie aj do Nemecka… Globalizácia znamená aj to, vedieť sa vyrovnať s dôsledkami vzdialenej občianskej vojny.“ R. Fico: „Ak niekto zbombardoval režim a výsledkom toho je absolútny chaos, nemôže potom nútiť celú Európu, aby sa poskladala.“
Náš minister zahraničných vecí bol mlčanlivým svedkom pokryteckého správania sa premiéra, ktorý si na jednej strane zorganizoval stretnutie so zástupcami ľudskoprávnych organizácií, ale jeho ľudskoprávny prístup k utečencom sa skončil rozhodnutím o finančnom príspevku – ľudia z charity sú potom už len svätuškári, ktorých postojom sa on veru riadiť nebude. A k utečencom ním vyslovené vety typu „keď si len predstavíme, čo mohli nanosiť v tých batohoch“, sú úplne v protipóle k tomu, ako sa k utečencom vyjadrovali A. Merkelová, F. Hollande, D. Cameron, ale napríklad aj český premiér B. Sobotka. „Prejaviť minimálnu solidaritu prijatím 3- až 4-tisíc utečencov nemôže byť problém,“ uviedol šéf českého kabinetu. Návrh ministra financií A. Babiša, aby sa česká vláda pripojila k Slovensku v žalobe na kvóty, vláda odmietla, čo B. Sobotka odôvodnil slovami, že žalobou by si Česko medzi krajinami EÚ poškodilo. „Vláda bude naďalej zastávať stanovisko, že sa Česká republika k žalobe nepripojí. Vidíme v tom riziká z pohľadu deštrukcie pozície, ktorú dnes máme v EÚ,“ uviedol český premiér.
Medzi slovenskými politickými elitami pri rozhodnutí o žalobe zostal v kritike osamotený predseda Most-Híd B. Bugár. „S kvótami nesúhlasilo viacero krajín, ale v nepriateľskom a hysterickom postoji voči Európskej únii už zostal len Robert Fico,“ uviedol, pričom zdôraznil, že tým ohrozuje medzinárodné postavenie Slovenska. Po septembrovom väčšinovom hlasovaní o kvótach, ktoré umožňuje jeden z článkov Lisabonskej zmluvy, sa naši vládni predstavitelia nahnevali na veľké krajiny, pritom rezortu diplomacie bolo jasné, že štvorica krajín V4 (napokon Poľsko ani nebolo proti) neznamená blokačnú väčšinu. „Je to istý nový moment, že o takom zásadnom rozhodnutí sa rozhodovalo v zásade silou,“ vyhlásil vtedy M. Lajčák. „Nie je to normálny spôsob, akým Európska únia zvyčajne komunikuje,“ dodal s tým, že vôbec si nemyslí, že takýmto spôsobom by sa mali „vykrúcať ruky“.
Dedičstvo J. Tisa na Slovensku stále pretrváva
Každopádne celý rok od vlaňajšieho mája až do týchto dní odhalil veľa o domácich politických elitách. Už som to pred pár týždňami pripomenul, že v postojoch počas utečeneckej krízy sa prejavilo veľa z toho neslávneho obdobia slovenských dejín, keď sa zdôrazňovalo: Cudzie nechceme, svoje si nedáme! V tom tvrdohlavom postoji ku kvótam, akoby sa prejavovalo dedičstvo slov J. Tisa, ktoré predniesol 23. októbra 1938 na zhromaždení v B. Štiavnici: „Odkazujeme na sever aj na juh, na západ aj na východ, že náš samostatný národ a naše Slovensko si nikomu nedáme! Národné povedomie a láska k slobode v slovenskom národe má také hlboké korene, že vykynožiť sa nedá. Slovensko je malé, ale je naše.“
Bolo nezvyklé počúvať slová o národe od ministra zahraničných vecí M. Lajčáka, ktorý doteraz pôsobil jednoznačne kozmopolitne: „Pre náš postoj ku kvótam nás, samozrejme, neoslavujú. Ale našou úlohou nie je, aby nás len oslavovali. Myslím si, že naša úloha je, aby vláda zastupovala pozíciu národa a tento národ sa podľa mňa vyjadril jasne, čo od nás očakáva.“ Myslel tým minister prieskum či sociálne siete? Iné vyjadrenie „národa“ nie je totiž známe. Ak sa konanie politika odvíja od prieskumov a diskusie na sociálnych sieťach, tak to nepomáha napredovaniu spoločnosti. Politik by mal verejnú mienku utvárať v prospech pozitívneho riešenia, nemal by verejnej mienke nadbiehať, lebo vtedy sa stáva len populistom.
Z pohľadu kandidatúry M. Lajčáka bude dôležité, či rozhodujúcich päť stálych členov Bezpečnostnej rady (Čína, Francúzsko, Rusko, V. Británia a USA), ktorá navrhuje v záverečnej fáze jedinú osobu do pléna Valného zhromaždenia OSN, bude brať pri posudzovaní slovenského ministra zahraničných vecí ako samostatnú fyzickú osobu s jeho nespochybniteľne vysokou profesionálnou skúsenosťou diplomata alebo ako vyslanca krajiny, ktorá má k utečencom medzi politickými elitami naprieč spektrom, ale aj vo verejnosti, jasne vyhranený väčšinovo negatívny postoj. Otázkou pri posudzovaní bude, či sa to dá oddeliť.
Postoj k utečencom ako kritérium
Podľa publicistu a politológa E. Chmelára postoje vlád rozhodujúci hráči v Bezpečnostnej rade nezohľadňujú, dôležité sú postoje samotného kandidáta. „Žiadni utečenci, Únia, Fico, nič podobné sa neposudzuje v globálnych mierkach. Sýria, Ukrajina, Juhočínske more, Irán, Izrael, Kongo, sankcie, to sú témy, na ktorých sa to bude lámať. Bude závisieť od dohody týchto piatich (rozumej členov Bezpečnostnej rady), pričom to nebude najlepší kandidát, ale najprijateľnejší,“ konštatoval v polemike na Facebooku. Podľa neho je šéf slovenskej diplomacie pre Washington a Moskvu prijateľnejší ako väčšina východoeurópskych kandidátov. „Môže ho však zastaviť Francúzsko, ktoré má výhrady k jeho pôsobeniu v Bosne. Bude potrebovať silný lobing v kľúčových európskych mocnostiach,“ dodal E. Chmelár.
J. Ruet v renomovanom magazíne Diplomatic Courier však uvádza, že postoj k utečencom bude pozorne vnímaný. „Postoj vlády, že bude prijímať len kresťanských utečencov, sa stretol s veľkou kritikou. OSN volá po medzinárodnom riešení pre potenciálnu katastrofu a takáto rozdeľujúca pozícia nemôže veľmi pomôcť Lajčákovi pri hľadaní podpory,“ konštatuje autor. Europoslankyňa M. Flašíková-Beňová za Smer-SD si tiež myslí, že kandidát Slovenska to aj pre utečenecké postoje bude mať veľmi komplikované. „Žiaľ, Miro Lajčák nemá potrebnú podporu a viacerí ho zavádzajú, že ho podporia,“ poznamenala otvorene na Facebooku. Pričom v tejto súvislosti pripomenula, že silní európski hráči považujú za čiarku v diplomatických postoch pre Slovensko aj novú pozíciu pre expredsedu KDH J. Figeľa, ktorý začal pôsobiť ako splnomocnenec EÚ pre ochranu náboženskej slobody. M. Flašíková-Beňová aj z toho dôvodu dáva viac šancí žene z krajiny, ktorá sa nedávno stala členom Únie, čo je Bulharka I. Bokovová, súčasná šéfka UNESCO, šance dáva aj slovinskému exprezidentovi D. Türkovi.
Nejednota v regióne sa môže obrátiť proti
Samotný M. Lajčák po oficiálnom oznámení svojej kandidatúry na novinársku otázku, ako odhaduje svoje šance, odpovedal stručne: „Päťdesiat na päťdesiat.“ No podľa toho, ako ho poznám (stretli sme sa v roku 1994, keď sme spolu pôsobili v úrade vlády počas krátkeho pôsobenia kabinetu J. Moravčíka), keď sa rozhodol ísť do toho, tak jeho vlastné presvedčenie musí byť v percentuálnom pomere osemdesiat na dvadsať a prísľub musí mať z diplomatického zákulisia všetkých piatich stálych členov Bezpečnostnej rady. Jeho kvalitnú prácu v tomto zmysle spomenul R. Gowen, americký expert, ktorý sa pohybuje medzi diplomatmi OSN. Šéfa slovenskej diplomacie považuje za silného kandidáta. „Američania však už majú svoju favoritku, argentínsku ministerku zahraničných vecí Susanu Malcorrovú. S postom v OSN má skúsenosť, vo Washingtone má extrémne dobré kontakty. Podobne aj Briti budú hovoriť, že Lajčáka berú vážne a rešpektujú ho, ale v súčasnosti preferujú Helen Clarkovú z Nového Zélandu. Takže sa nedá očakávať, že Briti, Francúzi alebo Američania budú Lajčáka pretláčať. V jeho prospech však môže zahrať, že ak politické vyjednávania nakoniec preferovaných kandidátov vyknokautujú, môže byť silným kandidátom kompromisu,“ uviedol R. Gowen. Pritom však podotkol, že hoci podľa nepísaného pravidla by mal byť na čele OSN niektorý z diplomatov východoeurópskeho regiónu, fakt, že sa krajiny nedokázali zhodnúť na jednom či dvoch kandidátoch, sa môže obrátiť proti nim.
Figúrka na šachovnici politickej hry
Administratíva B. Obamu a aj ďalší kľúčoví hráči majú veľký záujem, aby v tejto pozícii bola prvý raz žena. Medzi silnými krajinami v Európe sa v poslednom období začína výrazne spomínať ďalšia Bulharka K. Georgievová, súčasná podpredsedníčka Európskej komisie a komisárka pre rozpočet a ľudské zdroje, ktorá má za sebou jedenásťročnú skúsenosť z pôsobenia vo Svetovej banke, odkiaľ v novembri 2014 odchádzala ako viceprezidentka. Keďže ide o ďalšiu kandidátku z rovnakej krajiny, R. Gowen usudzuje, že I. Bokovová zo skupiny nominantov odstúpi, navyše podľa informácií insiderov sa jej možnosti znížili po vypočutí v sídle OSN. Americký expert tiež pripomína, že prílišná rozdrobenosť kandidátov vo východoeurópskej skupine sa môže negatívne otočiť proti možnosti získať vysoký post pre človeka z tohto regiónu. „Ak krajiny východnej Európy nechcú prísť o túto príležitosť, ich vlády sa musia zjednotiť a rozhodnúť sa, kto sú najsilnejší kandidáti,“ upozorňuje R. Gowen.
Každopádne sa slovenský minister svojím rozhodnutím a následnou nomináciou vlády aj pri svojej nespochybniteľnej diplomatickej profesionalite stal figúrkou na šachovnici politickej hry mocných, rozhodujúci budú Rusi a Američania. To, čo však v prípade M. Lajčáka prvým vyhovuje, tak tým druhým zasa prekáža. Absolvent moskovskej školy pre diplomatov MGIMO. Diplomat štátu, ktorý v prípade Kosova má viac prosrbský postoj. Minister zahraničia členskej krajiny NATO, v ktorej zo zoskupenia V4 ľudia podľa prieskumu najviac dôverujú Rusku a najmenej USA. Kandidát z krajiny, ktorá umožnila reverzný tok plynu na Ukrajinu. Nevýrazný v postojoch, keď sa vyhýba jasným principiálnym stanoviskám. To sú len niektoré aspekty, každý z nich sa pre mocných môže stať pri záverečnom ťahu určujúcim.
Bookmakeri dávajú viac šancí Merkelovej
Napokon aj tak na konci hry môže byť všetko inak a výsledkom môže byť meno ženy, v súčasnosti veľmi exponovanej. Angela Merkelová. Rakúske prezidentské voľby pod vplyvom utečeneckej krízy ukázali trend odklonu voličov od štandardných strán. Napriek oceneniam B. Obamu či Pan Ki-muna k postoju kancelárky k utečencom, keď sa správala nie ako populista, ale ako štátnik naplňujúci pôvodnú humanitnú a solidárnu ideu jednotnej Európy, sa v CDU začína uvažovať, či napriek stále relatívne vysokej, ale klesajúcej podpore A. Merkelovej, sa netreba pre budúcoročné parlamentné voľby poistiť novou tvárou. A post v New Yorku by bol pre A. Merkelovú východiskom. Pozoruhodné je, že aj bookmakeri v stávkovej kancelárii Paddy Power jej dávajú väčšie šance (14:1) ako nášmu M. Lajčákovi (20:1). Ak by sme mali vychádzať zo stávkových tendencií, tak momentálne je jasnou kandidátkou na zisk postu generálneho tajomníka OSN H. Clarková z Nového Zélandu (2:1) a hneď za ňou je Srb V. Jeremič (4:1).
Podľa E. Chmelára ešte pred tromi týždňami M. Lajčák s kandidatúrou váhal. Verím, že napokon nepodľahol nahováraniu premiéra, pre toho je to totiž napriek krásnym slovám najmä imidžový a marketingový prvok. Ja by som mu pri súčasnom postoji slovenských politických elít cez celé spoločenské spektrum k utečencom bol poradil, aby do tohto súboja nešiel. A hoci budúcnosť Európskej únie má v týchto dňoch viac nejasností ako reálnych kontúr, tak aj napriek tomu mohol M. Lajčák viac uvažovať o roku 2019, v ktorom by po dvoch nevýrazných dámach (C. Ashtonová, F. Mogheriniová) mohol ašpirovať ako silný kandidát na vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
