Pád Saddáma Husajna je dedičstvo Blízkeho východu, s ktorým sa podľa Johna Nixona musia vyrovnať súčasní lídri západných krajín. V knihe Hlásenie prezidentovi: Vypočúvanie Saddáma Husajna (Debriefing the President: The Interrogation of Saddam Hussein) bývalý agent americkej CIA zhŕňa, čo priniesla z jeho pohľadu vojna v Iraku a poprava irackého diktátora.
Nixonova kniha, ktorú podrobnejšie rozoberá the Time, ale aj ďalšie zahraničné médiá, prináša pohľad nielen na Irak, ale aj celý Blízky východ a rozoberá dôsledky pádu Husajnovho režimu. Autor sa v nej zamýšľa, čo by sa stalo, keby diktátor zostal pri moci a prináša niektoré zaujímavé poznatky aj špekulácie.
Počas vypočúvania Saddám Husajn v očiach vyšetrovateľov údajne otočil ich chápanie Blízkeho východu hore nohami. Nedokázali totiž pochopiť, ako môže tento krutý tyran, ktorý mal na svedomí tisícky ľudských životov, tak účinne bojovať proti terorizmu.
„Je nepravdepodobné, že skupina, akou je Islamský štát, by bola schopná dosiahnuť taký úspech za jeho (Husajnovho) represívneho režimu, aký dosiahla počas šiítskej vlády v Bagdade,“ konštatuje v knihe Nixon.
Podľa bývalého agenta si Saddám Husajn dobre uvedomoval nebezpečenstvo, ktoré predstavovali a stále predstavujú džihádistické skupiny, organizácie a hnutia podobné Islamskému štátu či al-Káide. „Saddám cítil, že islamistické skupiny v Iraku predstavujú najväčšiu hrozbu pre jeho vládnutie a jeho bezpečnostný aparát preto vytrvalo pracoval na tom, aby takéto hrozby vykorenil,“ píše.
Provokoval do posledného dychu
V úryvku z Nixonovej knihy, ktorý uverejnil Daily Mail, Nixon píše o samotnom priebehu vypočúvania. Saddám Husajn bol počas neho údajne celý čas povýšenecký napriek zúboženému stavu, v akom ho zatkli. Agentov, ktorí ho vypočúvali, chcel zosmiešniť. „Našli ste zradcu, ktorý vás doviedol k Saddámovi Husajnovi. Nie je nejaký zradca, ktorý by vám povedal aj to, kde sú zbrane hromadného ničenia?“ cituje zosnulého irackého diktátora Nixon.
Počas výsluchu Husajn podľa bývalého agenta opakoval, že „Irak nie je štátom teroristov“ a odmietal, že by vydal príkaz na použitie chemických zbraní proti kurdským civilistom v meste Halabdža.
Rovnako vraj Husajn odmietal aj použitie či vlastníctvo zbraní hromadného ničenia. „Nikdy sme neuvažovali o použití zbraní hromadného ničenia. Nediskutovali sme o tom. Použitie chemických zbraní proti svetu? Kto by také zbrane použil, keď ich nikto nepoužil proti nám?“ spomína v knihe Nixon na vyjadrenie diktátora, ktoré podľa neho zarazilo všetkých ľudí prítomných na výsluchu. Už v tom čase údajne vznikli pochybnosti o spravodajských informáciách, podľa ktorých Husajn vlastnil a plánoval použiť zbrane hromadného ničenia. Tieto informácie sa po rokoch vyšetrovania ukázali byť nepravdivé.
Niekdajší agent CIA nie je pritom jediný, kto píše o páde Husajnovho režimu v spojitosti s chybnými informáciami o prítomnosti zbraní hromadného ničenia. Tento rok vyšla správa komisie pod vedením Sira Johna Chilcota, ktorá odkrýva pochybenia britských spravodajských služieb aj Tonyho Blaira. Britský expremiér podľa Chilcota „nevyčerpal všetky mierové riešenia konfliktu a uviedol britskú verejnosť do omylu, keď tvrdil, že Irak a jeho vodca Saddám Husajn predstavujú pre krajinu ohrozenie“. O Chilcotovej správe sme písali TU aj TU.
Spolupráca s lídrami, ktorí sa Západu hnusia
Bývalý agent CIA John Nixon vo svojej knihe konštatuje, že Západ sa bude musieť naučiť na Blízkom východe spolupracovať aj s lídrami, ktorí sa mu „hnusia“, aby sa neopakovala situácia z Iraku. Saddám Husajn si podľa Nixona zaslúži „rešpekt za to, ako bol schopný udržať iracký národ pohromade tak dlho“.
Napriek tomu, že obdivuje jeho schopnosť bojovať proti terorizmu, Nixon tvrdí, že nepovažuje „Saddáma za nevinného“, lebo „používal metódy ako vraždenie, vydieranie a väznenie“ svojich politických nepriateľov.
Ponechanie Saddáma Husajna pri moci nebolo podľa Nixona jedinou ani najhoršou alternatívou, ktorú Spojené štáty mali v roku 2003, keď vypuklo sektárske násilie medzi šiítmi a sunitmi. „Pri pohľade späť je myšlienka na ponechanie starnúceho neangažovaného Saddáma pri moci takmer upokojujúca v porovnaní s premrhanými snahami a životmi našich statočných mužov a žien v uniformách a vzostupom Islamského štátu. Nehovoriac o 2,5 bilióna dolárov minutých na obnovenie Iraku,“ píše Nixon.
Vo vojne v Iraku z roku 2003 padlo približne 4 500 amerických a 176 britských vojakov. Straty na životoch civilistov sa počas vojny a nasledujúcich rokoch chaosu vyšplhali na viac ako 150 000.
Podľa Nixona má novozvolený prezident USA Donald Trump príležitosť „zohrať veľkú úlohu“ pri vytvorení „nového poriadku“ na Blízkom východe. „Bude si to vyžadovať ťažké rozhodnutia. Predovšetkým pochopiť, že ak chceme do regiónu navrátiť stabilitu a obmedziť terorizmus, môžeme prísť do kontaktu a budeme musieť spolupracovať aj s ľuďmi a lídrami, ktorí sa nám hnusia,“ varuje bývalý agent CIA.
- Reklama -
