Aby pán Sulík nešíril fake news… Komisia niečo pripraví, aj hovadiny. Europoslanci pre PL o návrhu na prerozdelenie 50-tisíc migrantov

    0
    Sídlo Európskej komisie v Bruseli (Autor: TASR)

    Európska komisia (EK) odporučila 27. septembra vytvoriť nový celoeurópsky režim presídľovania, ktorý by umožnil do októbra 2019 priviesť do Európskej únie najmenej 50 000 najzraniteľnejších osôb s nárokom na medzinárodnú ochranu. Komisia vyčlenila sumu 500 miliónov eur, určenú pre tie štáty EÚ, ktoré sa chcú zúčastňovať na tejto dobrovoľnej schéme. Viac sme o tom písali TU.

    „Tých 50 000 je kvapka na horúci kameň, to je nič. Tam čakajú desiatky miliónov ľudí na to, aby sa dostali do Európy. Čiže to je skutočne nič, ale v Európe to problémy narobí,“ vyjadril sa v rozhovore pre Parlamentné listy europoslanec Richard Sulík, ktorý túto tému nadhodil už v nedeľnej televíznej relácii. Písali sme o tom TU a TU.

    Po Turecku sa chystajú dohody aj s africkými krajinami

    Najviac zorientovaná z kontaktovaných europoslancov bola Monika Flašíková-Beňová (Smer-SD). „Diskusia sa stále len vedie. Ide o to, že systém relokácií 25. septembra skončil a Európska únia, najmä niektoré krajiny, má stále veľký problém s prílevom ďalších utečencov. A navyše majú niektoré členské štáty Európskej únie problém aj s pracovným trhom a s pracovnou silou,“ priblížila.

    Doplnila, že namiesto ilegálnych utečencov by mala byť migrácia koordinovaná vo vzťahu k ľuďom, ktorí dokážu zaplniť diery na pracovnom trhu. „Treba však veľmi úprimne povedať, že ide skôr o vysokokvalifikovaných zamestnancov, ktorí častokrát majú záujem skôr o západoeurópske krajiny, prípadne o Spojené štáty americké, takže nebude to až také jednoduché,“ uviedla.

    „Povinné relokácie nie sú riešením. Tento týždeň v rámci toho vystúpili viacerí poslanci aj z iných krajín, napríklad z Pobaltia, ktorí veľmi jasne pomenovali ich problém, že ani relokovaní utečenci neboli ochotní zostať v týchto krajinách. Utečenci prichádzajúci do Európskej únie majú celkom jasný cieľ, vedia celkom presne, kam smerujú,“ konštatovala s tým, že to nie sú krajiny strednej a východnej Európy, takže v teraz pripravovaných materiáloch sa kladie oveľa väčší dôraz na riadenú migráciu a presídľovanie.

    Europoslankyňa pripomenula dohodu s Tureckom, na základe ktorej bolo presídlených 17-tisíc Sýrčanov na výmenu za tých, ktorí prišli do Európskej únie nelegálne. „Teraz sa otvárajú isté konzultácie s krajinami na africkom kontinente, kde by mohlo dôjsť k takejto dohode s jednou, možno aj s viacerými krajinami,“ načrtla.

    Nemusíme nikoho prijať, ide o krok správnym smerom

    „Dlhodobo presadzujem názor, že členské štáty si majú zachovať kompetenciu o dobrovoľnom prerozdeľovaní. Tento názor sa nemení, pretože povinné kvóty nefungujú a nebudú nikdy fungovať. Preto najlepším spôsobom, ako ľuďom pomôcť, je dôsledná ochrana hraníc Európskej únie a, samozrejme, dôsledný boj proti pašerákom a proti destabilizátorom krajín, z ktorých migranti pochádzajú,“ odpovedal nám europoslanec Ivan Štefanec (KDH).

    Návrh chápe ako snahu o ochranu najzraniteľnejších skupín, najmä žien a detí, pred prevádzačskými gangmi, ktoré obete často zneužívajú a okrádajú. „Z tohto návrhu nevyplývajú Slovensku žiadne povinnosti niekoho prijať. Ako som už hovoril, presadzujem stále názor, že členské štáty si majú zachovať kompetenciu, koho prijať a koho nie, a malo by sa teda pracovať s dobrovoľným prerozdelením,“ uviedol na margo toho, ako sa to dotkne Slovenska.

    S plánom Komisie súhlasí aj jeho stranícka kolegyňa Anna Záborská. „Ide o krok správnym smerom, pretože bude na rozhodnutí každého členského štátu, či sa do presídľovacieho plánu zapojí. Ak áno, EÚ z vyčleneného rozpočtu podporí náklady, ktoré tým danému štátu vzniknú. Záleží len od Slovenska, či sa rozhodne do tohto programu zapojiť alebo nie,“ odpovedala kresťanská demokratka.

    Upozornila pritom, že presídľovanie sa týka len tých, ktorých už po preskúmaní totožnosti uznal za utečencov Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov, pričom väčšinou ide o ľudí dočasne žijúcich v utečeneckých táboroch mimo EÚ. Zároveň podľa nej treba vnímať tento návrh aj v kontexte ďalších dvoch opatrení zameraných na zrýchlenie navracania ilegálnych migrantov späť do krajín ich pôvodu a reformu dočasných pracovných víz do EÚ, tzv. modrých kariet.

    Neviem o ničom takom, Komisia pripraví aj hovadiny

    „Neviem o tom, že je takýto plán. Ak áno, tak potom si ho naštudujem, ale ja som člen výboru LIBE (Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci – pozn. redakcie), kde by sa takéto niečo bolo preberalo. V minulých mesiacoch sme prechádzali nejakými podobnými rokovaniami, ale, samozrejme, že s migračnou krízou sa stále pracuje,“ uviedol Branislav Škripek z OĽaNO.

    Následne si europoslanec ujasnil, že ide o dokument EK. „Určite nemôžem poznať dokumenty Komisie, lebo to len príde na výbor a ak Komisia niečo pripravila, tak to ešte len bude prerokovávať. A teda, keď to príde, tak budem zvedavý. Momentálne to nemá žiadnu relevanciu, nič nie je schválené, chápete to… Aby pán Sulík nešíril fake news,“ dodal Škripek.

    „Proces je taký, že Komisia niečo pripraví, aj hovadiny. Samozrejme, pripravuje aj mnoho kvalitných vecí, ale niekedy pripravia aj niečo, čo si len nazmýšľajú, potom sa o tom bude rokovať vo všetkých výboroch, potom sa to zúži len na najrelevantnejšie výbory a ostatné k tomu dajú len pozíciu a potom to až príde na rokovanie do EP,“ konštatoval.

    - Reklama -