Správy z juhoamerického kontinentu nie sú v našich končinách každodennou záležitosťou. Väčšinou však v médiách prevažujú správy negatívneho charakteru. Je naozaj súčasná Latinská Amerika v kríze?
Podľa môjho názoru je Latinská Amerika v kríze a v súčasnosti viac v tej politickej, čo vidieť aj na jej najväčšom štáte – Brazílii. Je tu totiž absolútna nedôvera k súčasným politikom, lebo panuje veľké podozrenie, že väčšina z nich je nejakým spôsobom zapletená do rôznych korupčných škandálov. Podobný problém, ale v menšom rozsahu má Mexiko a tieto dve krajiny, vzhľadom na svoju veľkosť, môžu do určitej miery charakterizovať celý kontinent. Čo sa týka ekonomiky, regiónu sa vyslovene dobre nedarí, ale že by bol v nejakej veľkej kríze, sa hodnotí ťažko.
Kríza je skôr politická ako ekonomická, ale tieto problémy tu boli vždy. Na druhej strane aj dnes vidíme kladné stránky ako rozvoj cestovného ruchu či nadväzovanie novej spolupráce naprieč celým svetom.
Najkritickejšia situácia je v rámci regiónu určite vo Venezuele. Vy sám ste v minulosti žili vo Venezuele, pričom na túto krajinu sa aj špecializujete. Je súčasná Venezuela rozvrátenou republikou, v ktorej už prakticky nič nefunguje?
V krajine je skôr ekonomická kríza, ktorú súčasná vláda nedokáže zvládnuť. Ľudia sú stále viac chudobní a celá krajina sa prepadáva aj napriek programom, ktoré to chcú zmeniť. Kríza v kombinácii s korupciou, kriminalitou a zlým stavom zdravotníctva spôsobuje, že sa obyvatelia nemajú dobre. V súvislosti so strednou a južnou Amerikou vo Venezuele nie je najväčšia bieda, ale je tu najväčší prepad, keďže sa stále častejšie objavuje situácia, že ľudia si nemôžu kúpiť kôš so základnými potravinami.
V krajine žije odhadom 32 miliónov ľudí. Koľko miliónov Venezuelčanov reálne hladuje, respektíve trpí pre žalostnú situáciu v krajine podvýživou?
Neexistujú jednotné štatistiky, ktoré by vypovedali o situácii v krajine. Vláda túto situáciu zľahčuje, dokonca v niektorých prípadoch tvrdí, že chudoba prakticky neexistuje a celú situáciu sa pokúša maskovať tým, že posiela humanitárnu pomoc do iných krajín, napríklad na Kubu. To, na čom sa však väčšina štatistík zhodne, je, že viac ako polovica obyvateľov má problém si kúpiť základný kôš výrobkov, ktorý je potrebný pre korektné žitie.
Kde hľadať príčiny súčasnej venezuelskej krízy? Kedy vlastne badať prvé symptómy? Kto je, prípadne kto sú hlavní vinníci tohto neradostného stavu?
Problém vo Venezuele nastal na počiatku minulého storočia, keď bola objavená ropa, lebo práve na tejto nerastnej surovine si krajina založila svoju existenciu a následný rozvoj. A to je problém, pretože z poľnohospodárskej krajiny sa z ničoho nič stala pokroková ekonomika, ktorá nemala pevné základy. Upozorňovalo na to len málo politikov, väčšina si luxus, ktorý so sebou ropa prinášala, užívali.
Prvotná kríza nastala na prelome 80. až 90. rokov, keď spadli ceny ropy, a tým pádom padla aj ekonomika, keďže štátny rozpočet bol z drvivej časti založený na príjmoch z tejto suroviny. Vďaka kríze sa dostal k moci politik – Hugo Chávez, ktorý sa ale správal rovnako ako jeho predchodcovia a programy svojej vlády založil na financiách z ropy. Situácia sa zopakovala, ceny ropy opäť spadli a krízu zaznamenala celá krajina. Ide o systémovú chybu, zodpovednosť nenesie iba jedna osoba.
Aký diel viny nesie na kríze bývalý prezident Hugo Chávez? A čo súčasný prezident Maduro? Má aj Maduro svoj diel viny na aktuálnej kríze?
Na začiatku vládnutia Huga Cháveza sa zdalo, že jeho plány sú dobré, no postupom času sa ukázalo, že nevedie krajinu dobrým smerom. Jeho výhodou bolo, že bol charizmatický a dokázal strhnúť davy. Buď sa mu podarilo z patovej situácie vykorčuľovať, obviniť niekoho iného, alebo upriamiť pozornosť ľudí iným smerom. Prezident Chávez je s určitosťou vinníkom, lebo nastavil zlý kurz krajine.
Prezident Nicolás Maduro prevzal krajinu v pomerne kritickej situácii a jeho veľkou nevýhodou bolo to, že nie je charizmatický politik ako Chávez. Druhá vec je, že bývalá strana Cháveza za Madurom nestojí tak, ako stála za bývalým prezidentom, a preto vznikajú rôzne súboje. Pretože Maduro kurz krajiny neotočil, je rovnako zodpovedný za aktuálnu situáciu občanov Venezuely.
Začiatkom týždňa mali občania problém zohnať palivo do svojich motorových vozidiel. Venezuela je pritom krajinou, ktorá je bohatá na ropu. Prečo teda vznikol nedostatok pohonných látok?
Zvyčajne je to problém distribúcie. Tak ako nie sú schopní správne distribuovať potraviny, nie sú schopní distribuovať ani pohonné hmoty. K tomu sa pridáva vo všeobecnosti zlá organizácia ekonomiky a zlé riadenie.
Kto, prípadne čo dnes „drží nad vodou“ zbedačených obyvateľov Venezuely? Veria ešte vôbec v zlepšenie?
Venezuelčania sú skutočne v nezávideniahodnej situácii, lebo nemajú vidinu toho, že by riešenie na zlepšenie mohlo prísť okamžite, zajtra alebo o mesiac. Dôvodom je, že vláda je zakotvená pevne pri moci a nemení sa. Ani opozícia neponúka jasnú a kvalitnú alternatívu. Podľa môjho názoru z toho vyplýva, že vláda koná zle, opozícia nekoná najlepšie a ľudia sú rukojemníci, v tejto situácii dúfajúci v zmenu, pretože väčšine z nich sa nežije dobre a s určitosťou sa im žije horšie ako pred pár rokmi.
Kto drží v krajine reálnu moc? Armáda, polícia, prípadne prezident?
Moc drží v rukách strana, ktorá zemi vládne – Partido Socialista Unido de Venezuela (PSUV). Táto strana má prezidenta a ten potom organizuje armádu či políciu. Takže by sa dalo povedať, že vládu má v rukách prezident, no je to trocha zložitejšie, lebo mocenských centier v rámci strany a vládnucej garnitúry je viac. Prvým je mocenské centrum okolo prezidenta Madura. Druhým je expredseda parlamentu Diosdado Cabello a za tretie mocenské centrum sú považované Chávezove dcéry.
Jediné, čo v rukách vláda nemá, je parlament, ktorý sa ale snaží regulovať a niektoré regionálne vlády, lebo pár guvernérov (naši župani – pozn.red.) je opozičných. V krajine však nemôžeme hovoriť o úplnej demokracii.
Ktorá juhoamerická krajina je na tom tiež zle a prečo? (Ak nerátame Venezuelu.)
Ak hovoríme v rovine novej krízy, tak musíme spomenúť Brazíliu, ktorá sa v zlej situácii ocitla vďaka korupcii v štátnej správe. V politickej rovine zaznamenala krajina veľký prepad s následným zabrzdením ekonomického rastu. Z nádejne rozbehnutej ekonomiky predpokladaného lídra celej Latinskej Ameriky, tak ostala krajina v kríze.
V úplne inej situácii je napríklad Haiti, ktoré žije v dlhodobej chudobe.
A naopak, ktorej juhoamerickej krajine sa darí a zažíva momentálne obdobie progresu a rastúcej životnej úrovne?
Medzi prosperujúce krajiny v Latinskej Amerike jednoznačne patrí Peru. Bol som tam niekoľkokrát. Je to krajina, ktorá významne rástla a stále rastie. V minulých rokoch jej ekonomický rast dosahoval šesť percent a aktuálne sa drží v lepších číslach. Krajina má však tiež svoje problémy, napríklad s indiánskymi menšinami a aktuálne aj so záplavami.
Zaujímavé je aj porovnanie. Ak ste pred 15 rokmi navštívili supermarket vo Venezuele a v Peru, tak situácia sa skôr ukazovala v prospech Venezuely. Pôsobila vybavenejšie a kvalitnejšie. Dnes je to presne naopak. Síce je to len jeden obchod, ale veľmi dobre charakterizuje situáciu v celej krajine.
Čiastočne sa darí aj Čile a výborne sa darí Dominikánskej republike.
Čo sú najväčšie problémy súčasnej Južnej Ameriky? A zmenili sa vôbec v porovnaní s minulosťou alebo typy problémov zostávajú rovnaké, akurát sa prehlbujú?
Ak je nejaký problém, tak všeobecným rysom všetkých krajín je korupcia, kriminalita, školstvo a zdravotníctvo a v niektorých krajinách problém s drogovými kartelmi – v krajinách na ceste smerom do Spojených štátov.
Venezuela, respektíve Latinská Amerika celkovo je pre bežného obyvateľa strednej Európy regiónom, o ktorý nejaví prílišný záujem. Napokon, veď „je to od nás ďaleko“. Mali by sa naši ľudia interesovať o život a dianie na juhoamerickom kontinente?
Záujem ľudí musíme rozdeliť do niekoľkých kategórií. Cestovatelia by si tu prišli na svoje, keďže Latinská Amerika ponúka od pláží k pralesom až po najstaršie hory na svete. Podobne to je aj s bohatou kultúrou a väzbami na Československo. V Brazílii sú napríklad dediny, v ktorých žijú ľudia hovoriaci po česky. V rámci politiky je to región, v ktorom sa neustále niečo deje. Zo zadného dvora USA sa krajiny viac otvorili svetu a obchodujú naprieč celým svetom.
Autor: mr, du
