AZAH: Neprestanú, kým nás nezničia?

    0
    Hracie automaty (Autor: TASR)

    Za trištvrte roka si petícia našla necelých 10 % podporovateľov, hoci ste sa s ňou mohli stretnúť v každom kostole či v takmer každom bytovom dome.

    Hoci petícia nebola úspešná a jej avizovaný koniec sa predĺžil na neurčito, politickým populistom do volieb poslúžila. Potom si projekt „Zastavme hazard“ osvojil po neúspešnom referende, za ktoré Slováci zaplatili 7 miliónov eur, Anton Chromík z Aliancie za rodinu. Pred každú volebnú miestnosť v hlavnom meste postavil dovtedy nevídanú armádu 800 aktivistov, ktorí úspešne odchytili každého voliča. Síce ich zavádzali výmyslami o hazarde, ale podstatné sú naplnené hárky s podpismi a údajný historický úspech petície v Bratislave. 

    Povzbudený úspechom z hlavného mesta, Levoče, Galanty a Ružomberka, začal pán Chromík tento doslova projekt šíriť do zastupiteľstiev miest a obcí po celom Slovensku. Vystupuje na nich pred poslancami a presviedča ich vyzbrojený nepodloženými štatistikami a vymyslenými číslami, ako na hazard v ich meste vlastne doplácajú. Keďže však všetky mestá a obce majú čierne na bielom, že do ich rozpočtov prispievame desiatkami až stovkami tisíc eur a o výdajoch v súvislosti s našim podnikaním nemajú ani zmienku, nosí so sebou abstinujúceho patologického hráča. Stále toho istého. Emotívny príbeh vždy zaberie. Za otázku stojí, prečo po Slovensku cestuje stále s týmto jediným Bratislavčanom? Veď ľudí závislých od hrania, je podľa jeho štatistík, odhadom stotisíc.  

    Ak by sme sa držali Chromíkovho indexu závislostí, v každej dedine by našiel stovky hraním zruinovaných ľudí. To však nie je možné. Pretože podľa oficiálnych údajov Národného centra zdravotníckych informácií sa na Slovensku v minulom roku liečilo 353 patologických hráčov. Ľudí, ktorých živí hazardný priemysel, je naopak14-tisíc. Ich príbehy však už pána Chromíka nezaujímajú. 

    Konečné riešenie hernej otázky

    Aktivisti požadujú koncepčné riešenie. Aby mohli obce a mestá bez akejkoľvek petície, bez podnetov, jednoducho úplne zakázať hazard na svojom území. Takýto zákon tu už bol, no v roku 2012 ho pripomienkovala Generálna prokuratúra s vyjadrením, že obce a mestá nemajú kompetenciu svojvoľne zakazovať toto legálne podnikanie. Je predsa nemysliteľné, aby sa legálne podnikanie stalo rukojemníkom predvolebných kampaní alebo záviselo od pocitov a nálad práve zvolených zástupcov ľudu.

    Lenže kde je ochrana našich investícií? Ak sú niektorí politici ochotní vypočuť si aj naše argumenty, unisono dodávajú, že nehlasovať za zrušenie hazardu by bola politická samovražda a voda na mlyn ich odporcom. Alebo že o nás ani nejde, že ide o politické body a tie treba niekde nazbierať. 

    Pozrieť sa do očí zákazníkovi

    Napriek našim snahám o dialógy a hľadanie riešení sa opakovane stretávame s nezáujmom a odmietaním. Žiaľ, kým aktivisti majú namierené už k samotnému premiérovi a vyzývajú ho k zrušeniu nutnosti petície, my v boji o záchranu nášho podnikania nemáme žiadne slovo. Majú ho tí, ktorí tejto problematike absolútne nerozumejú a argumenty, ktoré používajú na našu likvidáciu, si prečítali na internete.

    Ochranu hráčov aj my považujeme za prioritu. Okrem našej stránky Hraj s rozumom, kde sa hráči môžu otestovať, nájsť pomoc či dôležité rady, prispievame finančne aj na zariadenia pre liečbu patologických hráčov. Je to to isté, ako adresy webových stránok na fľašiach s alkoholom. Normálna spoločenská zodpovednosť v podobe, ako sa robí všade na svete. 

    Čierne trhy sa chystajú na Slovensko

    S čím si ale pri prohibícii neporadí nikto, je čierny trh, ktorý už teraz čaká na svoj príchod na Slovensko. Nejde o žiadne strašenie. Je to realita z rôznych krajín, napríklad aj zo susednej Českej republiky. Neznámeho aktivistu Mateja Holána úsilie zakázať hazard v Brne vynieslo po komunálnych voľbách na funkciu viceprimátora. Rušil legálne podnikanie a Brno zaplavila vyše stovka nelegálnych prevádzok. Herne teda nezmizli, hráči fungovali ďalej na klubové karty a miliónové odvody pre mestskú kasu skončili v šedej zóne.

    V Prahe hracie automaty nezakázali, ako to s obľubou tvrdí starosta bratislavských Vajnor Mrva. Zostalo tam vyše sto prevádzok. Brno po roku prohibície vydalo prvé povolenie na prevádzku v strede mesta. Rovnako sa k hazardu vracia aj Kladno s vyjadrením primátora, že zákazy nie sú riešenie a prax im ukázala, že prohibícia nefunguje. 

    Samosprávy nemajú problémy

    Počet prevádzok u nás za posledný rok poklesol, len v Bratislave ich je o 23 menej, hoci obľúbenou rétorikou našich odporcov je, že ich stále pribúda. Ak dáme bokom divadelné predstavenia pána Chromíka a jeho ľudí v efektných tričkách s logom Zastavme hazard, aký je reálny problém s naším podnikaním na Slovensku? Asociácia zábavy a hier poslala pred začiatkom leta do všetkých miest a obcí viac ako 2 900 infožiadostí, či v súvislosti s našimi prevádzkami dochádza k narúšaniu verejného poriadku. Pretože práve to je zo zákona podmienkou na vznik petícií proti hazardu, ktoré aktivisti začínajú „len tak“. Späť sa nám doteraz vrátilo 1 800 odpovedí a z toho len 14 eviduje za posledný rok a pol (žiadali sme údaje od januára 2015) narušenie verejného poriadku. 99 % samospráv sa však vyjadrilo, že s našimi prevádzkami nemá žiadne problémy.

    Na lepšiu komunikáciu s mestami a obcami vytvorila Asociácia zábavy a hier infolinku a mailovú adresu, na ktorej prijímame akékoľvek sťažnosti či podnety, ako byť prínosom pre miestny rozvoj.

    Na koniec dodávame: Závislý hráč pre nás nebol a nie je dobrým zákazníkom. Závislý hráč nie je pre naše herne radosťou. Závislý hráč môže byť radosťou len pre ľudí ako pán Chromík, ktorí ich ukazujú po celom Slovensku a zbierajú na nich svoje body. Je to hanebné. 

    Autor: Asociácia zábavy a hier (AZAH)

    - Reklama -