„Odporučil by som vám pustiť televízny záznam z rokovania Slovenskej národnej rady (SNR) z 1. marca 1990. Bol som to ja, kto zaviedol priame prenosy z rokovania parlamentu,“ poznamenal Schuster, ktorý v tom čase zastával funkciu predsedu SNR. „Verte mi či nie, ale vtedy sa ani tí najväčší politickí oponenti, predstavujúci dva rozdielne režimy, nesprávali tak nedôstojne, ako sa v parlamente správajú poslanci dnes, keď sa už 'nevedia zmestiť do kože'. Toľko urážok, žlče a taký pochybný slovník – až je človeku z toho zle,“ konštatuje exprezident. „Politik by sa mal správať a vystupovať tak, aby sa zaňho nemuseli hanbiť jeho voliči, rodina a koniec – koncov ani on sám,“ dodáva.
Na otázku, v čom vidí najväčší rozdiel medzi nomenklatúrnymi kádrami minulého a súčasného režimu Schuster reagoval, že vo veľkosti majetku.
„V každom režime je to podobné – v tom minulom a aj súčasnom. Vždy máte ľudí, ktorým ide o dobro ľudí či samosprávy a ľudí, ktorí sú neschopní, a preto škodia, kde len môžu. V minulom režime boli pre mňa takými napríklad aparátčik Rigo, ale aj Prešovčan a veľký Biľakov kamarát a posluhovač Špak,“ spomína Schuster.
„Mnohí z nich boli o to horlivejšími funkcionármi, o čo boli menej odborne a inteligenčne podkutí. Dnešné nomenklatúrne kádre sú už iné. Vedomosťami a predovšetkým svojím majetkom. S mnohými ponovembrovými politikmi a straníckymi funkcionármi by sa bohatstvom a majetkom nemohli porovnávať ani najvyššie komunistické nomenklatúrne kádre,“ dodáva. „V minulom režime mali funkcionári veľký byt, dom, auto alebo chatu. To bolo tak všetko. Dnes, keď politici s funkciou končia, majú strach si to, čo počas politiky nahonobili, čo len užívať,“ konštatuje Schuster. „Veď sa len zamyslite, s akými majetkami šli mnohí dnešní politici do politiky a aké ich majú priamo oni alebo ich najbližšia rodina po ich odchode z nej. Vy si naozaj myslíte, že sa niekedy podarí zistiť, kde skončili miliardy korún, o ktoré tento štát prišiel kvôli 'nešťastným' politickým rozhodnutiam?,“ pýta sa. „To, čo sa deje dnes – to by si za komunistov nemohli dovoliť ani najvyššie nomenklatúrne kádre. Myslím si, že najväčšie rozdiely sú vždy v charaktere človeka. A je jedno, aký je režim. Ja som svoj charakter nikdy nepredal – ani za penzióny, ani za iné majetky na Slovensku, či nejaké iné – poskrývané v zahraničí,“ podčiarkol exprezident.
