„Môj otec je policajt, môj muž je policajt, naši kamaráti sú policajti, podporujeme vás,“ píše sa na liste papiera, ktorý má prilepený na chrbte staršia žena držiaca za ruku malé dievčatko. Družne komunikuje s ľuďmi okolo, ktorí majú na pažiach oranžové pásky s nápisom polícia. Iná žena zase zviera terč, na ktorom stoja slová: „Policajti – živé terče!“ Ide o demonštráciu, ktorá sa tento týždeň konala na parížskom Moste svornosti pred budovou Národného zhromaždenia, kde väčšinou korzujú turisti. Podobné akcie však prebiehajú po celom Francúzsku. Tamojší policajti sa cítia prehliadaní, vláda na nich vraj kašle a už toho majú dosť.
Teroristi, vraždy, útoky
Štrnásť percent. O toľko v prvom polroku tohto roka vzrástol počet útokov na policajtov. Bude to rok, odkedy teroristi Islamského štátu pri koordinovaných atentátoch zaútočili na niekoľko cieľov v centre francúzskej metropoly, čo si vyžiadalo stotridsať obetí. Ešte predtým vraždili islamisti v redakcii satirického časopisu Charlie Hebdo a v kóšer lahôdkach na predmestí s hrozným súčtom sedemnástich mŕtvych. Avšak bezpečnostná situácia sa v krajine galského kohúta nijako významne nezlepšila, ako by sa dalo očakávať, skôr naopak. Aktuálne príbehy protipolicajného násilia by mohli slúžiť ako scenár filmových hororov.
V prvej polovici júna LaRosse Abdalla v meste Magnanville západne od Paríža dobodal policajta v civile aj s priateľkou. Video z vraždenia umiestnil útočník na Facebook. Potom sa zabarikádoval v dome obetí, pričom ich trojročného syna zachránila až zásahová jednotka. Počas zásahu prisahal vernosť Islamskému štátu. Policajti u neho našli zoznam ďalších plánovaných cieľov, medzi ktorými boli okrem iných ďalší policajti, novinári či raperi. Útočník bol pritom už v roku 2013 odsúdený na tri a pol roka za verbovanie džihádistov, po dva a pol roku ho prepustili, ale bol stále v podmienke.
Medzitým v nemocnici Saint-Louis v desiatom obvode Paríža leží v umelom spánku dvadsaťosemročný policajt Vincent, ktorý sa s ďalšími tromi kolegami stal na začiatku mesiaca v meste Viry-Chatillon terčom útoku pätnástich maskovaných výrastkov. Tí rozbili okná dvoch policajných áut a vhodili do nich zápalné fľaše, pričom blokovali dvere, aby sa strážcovia zákona nemohli dostať von. Život im zachránili privolaní kolegovia. Mnohým z radových policajtov, ktorí už roky upozorňujú na no-go zóny, kde vládnu gangy, pohár trpezlivosti pretiekol.
Protesty, odbory, požiadavky
„Naše hnutie, ktoré spája hnev, je neodborové a nepolitické, aj keď niektoré požiadavky máme s odbormi a politickými stranami rovnaké. Žiadame, aby naši kolegovia, ktorí sa stali obeťami pokusu o vraždu vo Viry-Chatillon, boli povýšení a odškodnení,“ píše sa vo vyhlásení, ktoré policajti v civile rozdávali tento týždeň práve na parížskom Moste svornosti. Podľa tlačiva chcú tiež zvýšenie počtu policajtov pracujúcich v teréne na dvojnásobok, lepšie vybavené vozidlá, spresnenie definície legitímnej obrany pri výkone služby, preplácanie nadčasov, nezdanenie odmien a tak ďalej.
Na moste sa pred Národným zhromaždením zišlo tak šesťsto policajtov. Na zátarasách visel plagát: „Nedotýkaj sa môjho policajta.“ Medzi účastníkmi protestu pobehovala staršia dáma s transparentom: „Občianka sa hnevá a je solidárna. Som pyšná na svojich policajtov.“ Mária, ako sa neskôr predstavila, vraj chcela transparent, s ktorým bola pred rokmi na niekoľkých demonštráciách, vyhodiť, ale známy jej povedal, nech to nerobí, že sa ešte bude hodiť, a hodil sa. „Prišli sme povedať, že za týchto podmienok nemôžeme pracovať. Je ale dobré vidieť, že nás ľudia podporujú,“ hovorí pre PL tridsaťtriročný policajt Julian a dodáva, „chceme, aby vláda pochopila, že polícia trpí a už to takto nejde ďalej.“
O deň skôr stáli pred Justičným palácom v Paríži zhruba štyri stovky policajtov. Podľa práporov, ktorými mávali na protest, členovia dvoch odborových organizácií, teda Národného policajného združenia a Národnej únie nezávislých odborov. Na jednom z doma vyrobených transparentov stálo: „Policajné čiapky: Už toho máme dosť. Koniec nedostatku úcty a rešpektu.“ Množstvu novinárov sa demonštranti sťažovali na nevhodné nepriestrelné vesty či predpotopné vybavenia. „Mám rovnakú nepriestrelnú vestu už trinásť rokov. Obliekam si ju len, aby sa nepovedalo, pretože keby došlo k prestrelke, nijako by mi nepomohla. Guľka by ňou preletela ako maslom,“ podotkol dvadsaťosemročný policajt Yarn.
Obavy, sľuby, dohady
Ostatne podobné protestné akcie sa už týždne konajú po celom Francúzsku. Nielen v Paríži, ale aj napríklad v Toulouse, Nancy, Lyone, Marseille a inde. Policajti vláde vyčítajú laxnú imigračnú politiku, ktorej dôsledky majú denne pred očami. V priebehu demonštrácií vždy znie francúzska hymna, najprv ticho a mierne, v závere hlasno a bojovne. Podľa štatistík je v službe každý mesiac zranených okolo päťsto policajtov. Priemerný plat strážcov zákona je okolo 2 900, pri nástupe zhruba 1 350 eur.
Na konci týždňa odpovedal minister vnútra Bernard Cazeneuve na protesty takzvaným plánom verejnej bezpečnosti, podľa ktorého majú byť posilnené policajné jednotky vo veľkých mestách, zrušené nadbytočné a nepotrebné služby, ako napríklad permanentné stráženie prefektúr a súdnych budov, pričom policajti by mali byť nahradení technikou alebo súkromnými bezpečnostnými službami. Prisľúbil modernizáciu a doplnenie vybavenia o 8 000 ochranných prílb, 20 000 nových ochranných viest, 5 500 pištolí a v roku 2017 o 3 080 vozov pre políciu a 3 300 pre žandárstvo. Pôjde o výdavky v hodnote zhruba 250 miliónov eur.
Nakoniec túto tému zaraďuje aj do predvolebnej kampane. Prezidentské voľby sa konajú už budúci rok na jar a exprezident Nicolas Sarkozy, ktorý sa chce vrátiť do Elyzejského paláca, obviňuje vládu z nečinnosti. Prezident Francois Hollande ale kontruje, že práve Sarkozy šetril a znížil počet bezpečnostných zložiek, ktoré, naopak, on teraz rozširuje. Teraz potvrdil vyššie uvedený plán ministra vnútra a koncom novembra by ho mali začať prerokúvať Národné zhromaždenie a Senát. Policajti napriek tomu zostávajú v strehu a čakajú na konkrétne činy. Ako sa aktuálne vyjadril jeden z nich: „To, čo nám sľubuje vláda, je pokrok, napriek tomu hlboko pod našimi očakávaniami.“
